2. veľkonočná nedeľa

2. veľkonočná nedeľa sa stala slávnosťou Božieho milosrdenstva. Sv. Faustína píše viac krát, že sám Ježiš, ktorý sa jej zjavoval, si želal práve túto nedeľu. A skutočne, aj liturgické čítania sú veľmi priliehavé. Liturgicky sa táto slávnosť začala sláviť v Krakovskej diecéze v roku 1985, postupne ju prebrali všetky poľské diecézy. 5. mája roku 2000 ju sv. Ján Pavol II. ustanovil ako slávnosť pre celú Cirkev.

Komu odpustíte … komu zadržíte

spoveď

Spoveď ako stretnutie, prijatie, príležitosť rásť.

Jeden z dôležitých aspektov Božieho milosrdenstva je odpúšťanie hriechov. Synoptici (Mk, Mt, Lk) nám približujú udalosť, v ktorej Ježiš odpustil  ochrnutému hriechy, čo sa následne stalo predmetom polemiky. Farizeji a zákonníci nepochybovali, že Boh odpúšťa hriechy, nevedeli však prijať skutočnosť, že by sa to mohlo uskutočňovať takým konkrétnym spôsobom tu na zemi.

 

Ježiš odovzdáva moc odpúšťať hriechy, čo však tak trochu zaráža, aj moc zadržať, neodpustiť. Nie je to protirečenie Božieho milosrdenstva? Za akých podmienok sa môže stať, že Kristov mandát odpúšťať nadobudne podobu neodpustenia?

V prvom rade vidíme na viacerých miestach evanjelia Ježišove neúspechy. V Nazarete Ježiš nemohol urobiť veľa zázrakov, lebo tomu prekážala nevera jeho poslucháčov. (Mk 5,5) Ježiš plače nad Jeruzalemom, ktorý nepochopil čas svojej návštevy (Lk 19,41), nemôže uzdraviť slepých, ktorí o sebe tvrdia, že vidia (Jn 9,41). Zástupca Krista nemôže byť zlým lekárom, ktorý dáva falošnú nádej chorému, nemôže byť nezodpovedným automechanikom, ktorý ponechá auto v zlom nebezpečnom technickom stave. Žiaľ je množstvo ľudí, ktorí by chceli, aby im lekár nedal bolestivú kúru, a tých, ktorí si myslia, že na tom nedobre pripravenom aute predsa len dajako prejdú. Ale pravda je pravda a tá nás nepustí. Milosrdenstvo, ktoré odhliada od pravdy nie je pravým milosrdenstvom, naopak, je nebezpečnou karikatúrou milosrdenstva.

Spovedník posudzuje stav svedomia, dispozície, ktoré človeka vedú, jeho vieru a poznanie, jeho ochotu a možnosti začať cestu zmeny. A niekedy môže nájsť ľudí, ktorí potrebujú počuť, že ich dispozície nie sú ešte dobré. Jeho úlohou je urobiť všetko preto, aby našiel zrniečko ochoty, nádeje, otvorenosti. Ak nie, vtedy s ľútosťou a dobrotou musí prepustiť hriešnika, ubezpečí ho o svojej modlitbe, ponúkne mu iné stretnutia, len aby dozrel a dospel k pravde. Krásne to vyjadruje pápež František: Preto bez toho, aby sme čokoľvek uberali ideálu evanjelia, treba s milosrdenstvom a trpezlivosťou sprevádzať rozličné štádiá rastu osôb, ktoré deň po dni postupne napredujú. Kňazom pripomínam, že spovednica nesmie byť mučiarňou, ale miestom milosrdenstva Pána, ktorý nás povzbudzuje, aby sme robili všetko dobré, čo je v našich silách. Malý krôčik uprostred ľudských ohraničení môže byť Bohu vzácnejší než navonok bezchybný život človeka, ktorý svoje dni trávi bez toho, aby musel čeliť vážnym ťažkostiam. (EG 44)

Rozjímajúc o Božom milosrdenstve spomeňme si dnes na tých, ktorí vysluhujú Božiu odpúšťajúcu lásku. Aby to nerobili mechanicky. Aby to nerobili ako sudcovia. Aby nefalšovali Božie milosrdenstvo. Aby ho pomohli ľuďom zažiť.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: