28 nedeľa v období cez rok

1. Ak prvé čítanie hovorí o dôležitosti múdrosti, tak evanjelium zase poukazuje na novú múdrosť, ktorá sa ukazuje pri Ježišovi.

2. Kráľ Šalamún, ako vieme z biblického rozprávania, «mal múdrosť» pýtať si «múdrosť» a nie niečo iné. Vidíme tu teda, že aj v našom kresťanskom živote je potrebné sa vedieť zastaviť a zamyslieť sa, za čím sa vlastne tak naháňame, čo potrebujeme alebo si myslíme, že potrebujeme a v konečnom dôsledku, o čo vlastne prosíme Boha. Ale kde máme záruku, že to, o čo prosíme a o čom sme tak presvedčení, že to je práve to, čo najviac potrebujeme, je to najsprávnejšie. Je teda potrebné urobiť v našom uvažovaní ešte jeden krok späť: prosiť si o základnú múdrosť, totiž prosiť si od Boha jeho múdrosť a nezotrvávať tvrdošijne len na tom, čo chceme my. Ak sa teda vložíme do Božích rúk, zrazu zistíme, že všetko, čo prichádza je od neho a budeme schopní radostne a silne prekonať aj skutočnosti a situácie, ktoré by sme za normálnych okolností nevedeli prijať.

3. Evanjeliové rozprávanie môžeme rozdeliť do troch častí, scén. Najprv príchod bohatého mladíka a jeho dialóg s Ježišom, potom Ježišove o nebezpečenstve bohatstva, ktoré udiví učeníkov a napokon Ježišove paradoxné vyhlásenie o bohatstve tých, ktorí opustili všetko.

Smutný pre tie slová odišiel, lebo mal veľký majetok

3.1. Bohatý mladík by mohol byť obrazom dobrého vzorného kresťana – povedali by sme kresťana na úrovni, azda aj na trochu vyššej úrovni. Čo by malo charakterizovať kresťana na dobrej úrovni? To, že nepácha hriechy? Alebo to, že koná takmer stále niečo dobré? Zaiste aj tieto skutočnosti. Ale všimnime si, že v postave tohto bohatého a veľmi čnostného mladíka je ešte jedna dôležitá skutočnosť, ktorá by nemala chýbať kresťanovi, ktorý chce byť na dobrej a vyššej úrovni: totiž hľadanie, neuspokojenie sa s tým, čo som a čo robím, ba ani s tým ako prežívam svoj dobrý život. Hľadám niečo viac. Koľko krát si povieme: ja som dosiahol môj zenit, ja som takýto, ja viac nemôžem, a pod. Mala by byť však istá sila, ktorá nás ženie do konfrontácie: čo máme robiť, čo môžeme robiť viac, lepšie … čo môžeme urobiť, čo tu ešte nebolo? Lebo toto je tak trochu choroba kresťanov: veľmi často sme pasívni, čakáme, že niekto za nás niečo vymyslí … a keď niekto niečo vymyslí, sme veľmi pohotoví ho skritizovať. Nám sa však často nechce vyjsť z našej priemernosti, donútiť sa ku konfrontácii … ak toto nie je v nás tak si odnímme veľmi rýchlo titul dobrého kresťana.

3.2. Mladíkove nadšené hľadanie sa skončilo neúspechom. Nuž, mohol by niekto povedať: «tak bolo mu to treba? Vidíš, lepšie je veľa sa nepýtať a pekne plniť to, čo sa má plniť.» Hej, v uzavretej a obmedzenej logike, máte veľkú pravdu, ale vzhľadom na svet a na ľudstvo, takto uvažujú len egoistickí ľudia, ktorí sa radi skrývajú v tieni a vezú na čierno vo vlakoch, ukrytý na vozoch – však nech iní platia a nech iní poháňajú kone a zoženú im niečo na žranie, nám stačí sa pekne v tichúčku viesť. Túto logiku však treba odhaliť a odstrániť.

3.3. Môžeme byť vďační tejto stránke evanjelia za to, že nám ukazuje realisticky, že Boh chce od nás niečo veľké. Niečo, čo takmer ani nie je v našich silách. Mladík odišiel, my nevieme, či sa niekedy ešte potom vrátil. Jeho odchod však zostáva symbolom skutočnej serióznej požiadavky. V živote, aj v živote viery, sa musíme skutočne konfrontovať s Bohom a musíme vedieť, že keď sme s ním, tak skutočne nejde iba o veľa, ale ide o všetko. Boh môže žiadať všetko, aj to, čo je najviac naše. Vieme, že pri týchto skutočnostiach nám niekedy prechádzajú zimomriavky po chrbte

3.4. Netreba však v tom vidieť jeho krutosť, ale skôr jeho náročnú múdrosť. Ježiš nám to vzápätí, paradoxne všetko vysvetľuje. Ak sa Peter pýta, čo teda znamená všetko opustiť, Ježiš jednoznačne hovorí: tí, čo všetko opustia, budú mať stonásobne viac, a pozor, tu na tomto svete. Všetko to, čo opustili, presne to. V tom je nová múdrosť evanjelia, nová múdrosť života. Opustiť preto, aby sme mohli mať sto násobne viac. Mnohí toto aplikujú na rehoľný život. Opustíš dom a máš sto domov, opustíš bratov a máš ich sto – aspoň teda nateraz to u saleziánov platí tak, keďže je nás 200. Sú však aj menšie rehole – no nikde nie je napísané, že číslo je rozhodujúce, niektorí bratia fakt dajú zabrať aj za desiatich🙂

Poprosme si teda odvahu konfrontovať sa s Ježišom a ísť napred, nebojme sa toho, čo od nás žiada ale tešme sa z toho, čo nám chce dať – ak pravda budeme mať odvahu dať mu čo žiada. Tam, kdesi je ten dramatický moment. Ale určite nie tragický.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: