26 nedeľa v období cez rok

Image

Aj keď sme blízko Ježiša, svoje vnútro si musíme o to viac strážiť

1. Myšlienka, ktorá sa tlačí do popredia v tejto nedeli je žiarlivosť, konkrétne duchovná žiarlivosť. Keď konáme dobro, prirodzenou odmenou je to, že nám ľudia ďakujú alebo nás uznávajú. A ak sa stane, že sme jediní v okolí, ktorí vieme a robíme niečo, za čo sú nám iní vďační, tak nesmierne pozdvihuje naše sebavedomie. Preto sa ľahko stáva, že ak vidíme niekoho iného robiť to, čo my robíme, vidíme v tom ohrozenie. 

2. Preto vidíme, že v živote nestačí len konať dobro, ako si to myslia niektorí «veriaci» … stačí, že konám dobro. Treba sa starať aj o naše vnútro a skúmať myšlienky a pocity, ktoré sa v nás rodia. Tieto, ak nie sú pod kontrolou, môže priviesť do skazy všetko dobré, čo konáme. Učeníci – Mojžišov vyvolenec a obľúbenec Jozue i Ježišov najmilovanejší Ján – to sú práve osoby, ktoré môžu najviac cítiť ohrozenie … lebo sa veľmi naviazali na svoje prednostné miesto. Oni nebojujú za svoje miesto, skrývajú sa za úctu k svojmu Majstrovi, za kolektívny záujem – ale v podstate im ide o seba. Opravdivo veľké osobnosti a aj sám Boží Syn nám ukazujú, že pri konaní dobra netreba zabúdať na vnútornú disciplínu.

3. Vnútorný život človeka zostal v našej dobe ponechaný na pospas. Ešte komunisti sa snažili o budovaie nejakého morálneho profilu budovateľa komunizmu, ale to bolo nateraz asi posledné verejné slovo, ktoré chcelo vstúpiť do vnútra človeka a formovať jeho myslenie. Ustráchaný z každej ideológie, postkomunistický svet (nám hovoria že sme postkomunistické krajiny, ale Taliansko a Francúzsko mali tiež pol mozgu červeného aj napriek tomu, že systém zostal kapitalistický) si dal záväzok nehovoriť nikomu nič. Aspoň nie priamo. Ochraňovať privacy. Každý si môže myslieť, čo len chce a nikto nemôže nikomu vnucovať, čo si má myslieť. Táto situácia je však istým spôsobom nebezpečnejšia a oveľa zákernejšia než tá predchádzajúca. 

4. My kresťania by sme mali nájsť odvahu hovoriť o tom, že poznať a formovať vnútro človeka je dôležité. Človek rastie vtedy, keď si vie otvoriť svoje vnútro, konfrontovať sa, keď si vie uvedomiť, že aj (a to predovšetkým) vo vnútri sa odohrávajú dôležité boje. So zlými vlastnosťami, ktoré sa rodia a formujú v našom vnútri, treba bojovať. Do nášho vnútra by mali prichádzať rozhodné slová, ako tie Mojžišove, ako tie Ježišove, ktoré usmerňujú, odhaľujú, otvárajú nové horizonty. Aj náš blížny môže splniť túto funkciu

5. V evanjeliu sa k scéne, v ktorej Ježiš napomína Jána pridávajú vety, ktoré vyjadrujú jednu veľkú pravdu: sme pozvaní byť otvorenými a veľkodušnými voči iným, ale v rovnakom čase prísni a nároční voči sebe samým. Všimnime si, že nikto nikomu nemá odtínať ruku alebo vylúpiť oko … to musíš urobiť ty sám sebe. Vo výchove seba ide o to: nikto za nás nemôže urobiť to, čo môžeme urobiť iba my sami. 

6. Celkom osobitne by sa dalo meditovať nad jasnými, až tvrdo jasnými slovami sv. Jakuba. Podľa sv. Jakuba odzvonilo bohatstvu. Veru, kto uveril v Ježiša, ten vie, že zlato a striebro zhrdzavelo, pekné šaty rozožrali mole, všetko bohatstvo je hnilé. Otázka však znie: Kto uveril v Ježiša a v jeho posolstvo?

7. Teda kresťan má odmietať všetko, zriekať sa všetkého? Nie celkom, a nie vždy, ale má si uvedomiť, tak ako nám to hovoria posledné vety úryvku, že tam, kde je bohatstvo, tam treba zodpovednosť a slobodu srdca. Inak sa bohatstvo stane naším odsúdením. Dejiny Cirkvi nám však v postavách mnohých svätých hovoria, že bohatstvo sa môže stať aj cestou, nástrojom  svätosti. 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: