6. veľkonočná nedeľa

Niekedy sme tak blízko lásky a predsa smutní … často aj preto, že ju nevieme objať, učiť sa jej

1. Čítania, ktoré počúvame, najmä evanjelium a list sv. Jána, nám hovoria o láske. Zaiste, toto všetko by nás tak trochu malo priviesť k uvažovaniu o láske, lebo všetci si myslíme, že vieme, čo je láske, oddávame sa jej obrazom, nechávame sa unášať predstavami o nej ale …

2. Benedikt XVI. to povedal veľmi jasne:  «Uverili sme v Božiu lásku – tak môže kresťan vyjadriť svoje základné životné rozhodnutie. Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie.». Tieto jeho slová nás jasne vyvádzajú z jednej mylnej predstavy: že totiž láska, tá kresťanská, je len niečo spontánne a príjemné. Láska je aj stretnutie, poznávanie, hľadanie, štúdium. V každom prípade, pre nás kresťanov láska je dar, ktorý dostávame, ale ktorý si aj máme prosiť. Lebo inak naša viera zostane chladná

3. Niekto by povedal: je potrebné prejsť od viery k láske. Mohli by sme však aj povedať: objavme v našej viere lásku. Viera a láska majú byť vždy pospolu, inak viera nie je vierou a ani láska láskou.

4. Kresťanstvo nás teda učí, že láska môže prísť, ale nás aj učí, že lásku treba prijať. Preto tie naliehavé prosby: zostaňte v mojej láske. Milujte sa navzájom. Nie preto, že to tak vždy budeme cítiť, ale preto, že sme k tomu povolaní. Kiežby refrény Jánových slov povzbudili naše srdce k láske aj tam, kde už sme stratili odvahu.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: