Sk-2/2 Petrova reč a život prvej komunity

1. Peter prehovoril. V prvom rade hovorí, že to, čo iní zosmiešňujú ako opilosť, je obrovský dar Ducha, ktorý bol prisľúbený už dávno.  V Petrovom príhovore, ako nám ho prináša Lukáš, môžeme vidieť základnú štruktúru obsahu kresťanskej viery:

  • Boh bol s Ježišom, keď verejne pôsobil
  • podľa Božieho zámeru bol vydaný do rúk bezbožníkov a ukrižovaný zomrel
  • Boh ho však vzkriesil

Toto je obsah kresťanskej zvesti v troch bodoch, ktoré vlastne tvoria osnovu budúcich spisov, ktoré my nazývame evanjelium. K nim sa však pridávajú nutne ďaľšie dva:

  • My sme toho svedkovia (=Cirkev)
  • Duch Svätý prišiel, ako to môžete vidieť (konkrétne svedectvo jeho prejavov)

Evanjelium, ktoré ešte nie je napísané, je teda rozprávané. Podľa tejto štruktúry bude zostavené: Ježišova verejná činnosť – Ježišove utrpenie, smrť na kríži – a svedectvá o zmŕtvychvstaní. Toto je apoštolský obsah evanjelia. Z tohto dôvodu je nutné pochopiť, prečo Cirkev odmietla mnohé apokryfné evanjeliá ako nepravé, nekompletné: lebo v nich chýbala správa o Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní. V tzv. apokryfných evanjeliách však nachádzame aj mnohé zaujímavé výroky Ježišove, ktoré môžu mať aj historickú hodnotu. Cirkevné spoločensvá však veľmi skoro, v II-III storočí museli zviesť veľký boj o to, ktoré evanjeliá sú tie, za ktoré ako za celok sa môže spoločenstvo Cirkvi zaručiť.

2. Petrova reč obsahuje dva výklady starozákonných textov: ponajprv sa uvádza proroctvo proroka Joela o vyliatí Ducha, ktoré sa uskutočňuje a potom, hovoriac o Ježišovom zmŕtvychvstaní, Peter ho vidí naznačené v Žalme 15,8-11, ktorý je prisúdený Dávidovi. Peter teda jasne vysvetľuje, že tieto slová nemôžu byť aplikované na Dávida samotného, lebo on zomrel a jeho hrob sa uctieva, ale musia byť aplikované na Ježiša, ktorý je potomok Dávidov. Toto nám jednoznačne hovorí, že poznanie Písma, aj Starého zákona vždy bolo a navždy zostáva trvalou súčasťou kresťanstva.

3. My sme toho svedkovia. Tu sa hovorí o spoločenstve Cirkvi vybudovanej na apoštoloch. Preto, či sa to niekomu dnes páči alebo nie, kresťanstvo nejestvuje bez konkrétneho Cirkevného spoločenstva. Nie je to súkromná záležitosť ľudí, ktorí si čosi prečítajú z Písma a niečo založia, konajúc to, čo čítajú v Písme. Kresťanstvo sa zrodilo ako konkrétne historické spoločenstvo, ktoré si udržuje svoju identitu prostredníctvom nástupníctva apoštolov, ako to budeme vidieť. Existencia poločenstva viery predchádza existenciu Písma Nového zákona. Preto nestačí povedať: stačí nám len Slovo, ktoré je v evanjeliu.

4. Život prvej komunity Sk 2,42-47 je úžasnou syntézou a proroctvom života kresťanskej viery. Všimnime si opäť syntetické prvky kresťanského života:

  • počúvať učenie apoštolov
  • žiť v bratskom spoločenstve,
    • ktoré spoločne láme chlieb podľa Ježišovho príkazu
    • spoločne sa modlí

Apoštoli sa v sile Ducha úplne podobajú na Ježiša: konajú divy a znamenia, tak ako konal on. A všetci sú nadšení z tejto silnej prítomnosti Božej.

5. Lukáš, veľmi citlivý na pozemské skutočnosti a na opravdivú solidaritu medzi ľuďmi, ktorí prijali vieru (všimni si, že on hovorí podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, o boháčovi a Lazárovi, on predkladá Ježišove blahoslavenstvá radikálne «materialisticky» a nie tak duchovne ako Matúš a pod.) poukazuje aj na konkrétny materiálny rozmer spoločenstva, ktoré rodí novú solidaritu medzi veriacimi. Kresťanstvo, ale základy tejto skutočnosti sú už v židovskom koncepte vyvoleného ľudu a jeho bratstva, bude vždy poznačené túžbou prinášať aj riešenia pre sociálnu solidaritu, ktorá má byť konkrétnym prejavom a dôsledkom viery. Na druhej strane nemôžeme tu rozvinúť komplikovanú historickú diskusiu na túto tému, spomenieme však len to, že kresťanstvo, napriek mnohým nesporným úspechom a prínosom, nezriedka v tejto oblasti aj sklamalo očakávania. Cirkev sa často stavala aj proti rôznym radikalizmom v tejto oblasti, ktoré sa z času načas uprostred kresťanov rodili. Istým vrcholom tohto sporu bol boj marxizmu s kresťanstvom. Kto chce súdiť postoje Cirkvi v tejto oblasti, okrem rôznych historických pohľadov, je pozvaný prečítať si sociálne encykliky posledných dvoch storočí.

Kto chce ohlasovať, potrebu mať jasnú syntézu viery – kto chce mať jasnú syntézu viery potrebuje počúvať učenie apoštolov (ich nástupcov). Lámanie chleba – Eucharistia – je základný prvok kresťanského spoločenstva. Nikdy nebude dobre pochopená, ak niet učenia a ak niet modlitby – potom nedeľná Eucharistia je len spoločenským zvykom, ktorého sa pod tlakom atmosféry a možností veľmi ľahko vzdáme. A aby sme si zdôvodnili tak povieme, že je to preto, lebo nám to nič nedáva. Eucharistia sama o sebe nestačí – učenie a modlitba v spoločenstve ju musia sprevádzať.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: