3. veľkonočná nedeľa rok B

Pochopte, že som zomrel a vstal z mŕtvych a teraz môžem s vami jesť ako človek, žite toto tajomstvo a aj vy jedzte s ľuďmi ich pokrm

1. Ježiš v evanjeliu poskytuje dva dôkazy svojej identity. Ponajprv ukazuje svoje rany, aby apoštoli vedeli, že ten, ktorého vidia je ten, ktorý bol Ukrižovaný. Nie je to niekto iný. A nie je to ani Ježiš, ktorý sa vyhol utrpeniu, ako to hovoria toľké interpretácie až po dnes. Radosť a údiv v učeníkoch rastú, ale všetko sa im zdá príliš krásne, príliš úžasné na to, aby sa tomu dalo veriť. V tejto situácii, ktorá premieta v hlave učeníkov všetky duchovné posolstvá Starého zákona, všetky úžasné dôsledky tejto novej skutočnosti, Boha, ktorý oslávil svojho Vyvoleného takýmto spôsobom … čo všetko to znamená …? … a do tohto zaznejú prozaicky prízemné, ale na druhej strane aj úžasne ľudské slová: Máte tu niečo na jedenie? Dali mu kus pečenej ryby. On si vzal a jedol.

3. My sa pozeráme na tento akt veľmi banálne a povrchne. Ak by evanjeliá boli propagandou slávy a neviem čoho chtivých učeníkov (ako o tom hovorí na konci XVIII storočia Reimarus a mnohí zostávajú až dodnes tieni týchto jeho interpretácií) tak nikdy neuvedú takúto banalitu ako dôkaz Ježišovej identity. Ježiš Zmŕtvychvstalý potvrdzuje svoju identitu po smrti tým, že pred učeníkmi zje rybu. A potom im začne vysvetľovať Mojžiša, Prorokov a Žalmy. Aby im na základe Písma povedal, čo sa vlastne stalo a čo sa deje. Utrpenie a zmŕtvychvstanie Mesiáša bolo predpovedané, kto dobre číta Písma (Starého zákona), tak to tam nájde. Ale veď Písma je možné interpretovať toľkými spôsobmi, veď väčšina Židov neprijíma tieto naše kresťanské interpretácie. Zaiste, všetko závisí od toho, kto interpretuje Písma, kto je schopný dať správnu interpretáciu. My sme uverili, že apoštolom Ježiš dal tú správnu interpretáciu, on je najvyšší Interprét zmyslu Písma. Kto neprijíma Ježiša, nemôže ani v Písme nájsť to, čo Boh hovorí. Kto nemá jeho Ducha, komu On neotvorí «myseľ» (alebo ako predtým emauzským učeníkom «nerozhorí srdce») ten nemôže chápať celý dosah tejto veľkej, najväčšej udalosti dejín.

4. Vy ste toho svedkami. Toto poslanie je potrebné porozumieť v jeho dvoch zmysloch. V prvom rade je to úloha pre apoštolov (a ich nástupcov). My sme na II Vatikánskom koncile začali hovoriť, že svedectvo nie je len vecou kňazov a biskupov, ale všetkých laikov. Nechceme nič uberať dôležitosti a prorockosti tohto uvedomenia sa. Vskutku, ako hovorili už mnohí pred Koncilom, laici sú spiaci obor v Cirkvi, nie je možné všetko nechať len na kňazov. Na druhej strane sa tak trochu zabudlo na to, že ak sme všetci svedkami, nie všetci sme nimi rovnakým spôsobom.

5. Kresťanský život má dva rozmery: poznanie a konanie. Ten, kto nemal možnosť prehĺbiť si svoje poznanie v oblasti viery, často nemôže/necíti sa vydať priame svedectvo v tejto oblasti. Nevie odpovedať na mnohé otázky, v ktorých sú ľudia zaujatí voči Cirkvi alebo ľudia vysoko odborne vzdelaní, veľkí odborníci. Zaiste ho to aj mrzí, keď počúva všeličo a nevie ako obhájiť svoju vieru. A tiež treba vidieť, osobu od osoby, či môže v tejto oblasti niečo urobiť. Niekedy hej, niekedy nie.

5. Samozrejme zostáva svedectvo života, správania sa. Táto oblasť však zostáva dnes tiež veľmi rozbitá a komplikovaná. Správať sa poctivo, poslúchať a podriaďovať sa niečomu, nebojovať o svoje práva, neužívať si život – to všetko z nás robí obmedzených a trápnych ľudí a zdá sa, že naše svedectvo je úplne na nič, len na smiech a výsmech. Oproti ľuďom, ktorí sa tvária, že sa môžu rozhodnúť pre hocičo (hoci život ich postupne učí, že ich absolútne slobody sa stále zužujú) my kresťania budeme vždy obmedzené osoby. Je azda našou najväčšou úlohou zmieriť sa s touto skutočnosťou a naučiť sa pokojne «byť inými». Keď už teda vo svete tak letí «inakosť», bola by škoda, keby sme my kresťania nevyužili tento smer v dobrom. Dlhé desaťročia i storočia sme sa snažili všetkým dokázať, že kresťan môže rozmýšľať, pracovať, športovať, vedecky myslieť, tešiť sa zo života, skrátka chceli sme dokázať istému druhu ateistického človeka, ktorý odsúdil a zosmiešnil kresťanov ako tých, ktorí nevedia žiť a pracovať na tomto svete, že máme mnoho spoločného. A keď sa nám to úspešne – a v niektorých prípadoch až príliš úspešne – podarilo, zrazu začíname počúvať druhú stránku platne: vy kresťania, keď ste presne takí ako iní, čo vlastne chcete povedať? Ste už skutočne zbytoční.

6. Ak chceme byť svedkami evanjelia, je potrebné hľadať našu vlastnú identitu. Uprostred pokolenia, ktoré rozmarne kričí raz tak a inokedy presne naopak, nie je ľahké vydávať svedectvo. Možno práve ten Ježišov zaujímavý prístup nám môže byť povzbudením: on ukazuje prebodnuté ruky a nohy a na druhej strane je schopný pýtať si jedlo od svojich učeníkov a jesť pred nimi. Vysoké tajomstvo, ktoré sa premieta do jednoduchého ubezpečujúceho spoločenstva. Svedectvo dnes môže vydať len kresťan, ktorý veľmi vrúcne prežíva vysoké tajomstvá Kristovej lásky a zároveň vie prekvapiť dnešného človeka prozaickou otázkou, v ktorej mu dá pocítiť, že veriaci a neveriaci môžu žiť v láske požívajúc to, čo nám svet a život dáva. Ak však nie sme tí, ktorí vnútorne poznajú Krista (nezávisle od odborných vedomostí), tak naozaj strácame dôvod našej existencie.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: