Nedeľa Božieho milosrdenstva

1. V prvom čítaní máme krásny optimistický pohľad na prvú komunitu. Škoda len, že vo výbere liturgických čítaní sme trošku krátky. Tento text má svoje pokračovanie, ktoré na omši nebudete počuť a bez ktorého tak trochu strácame pôvodnú myšlienku sv. Lukáša. Ale o tom sa viac dozviete, ak budete sledovať komentáre ku Skutkom apoštolov, ktoré týždenne alebo aj častejšie budete mať možnosť čítať.

2. Prvá komunita sa usilovala, aby medzi nimi nebolo núdzneho. Teda nejde o to, aby všetci mali rovnako. To nie je možné. Rozdiely vždy budú. Ide o to, aby neboli tí, ktorí majú núdzu v základných potrebách. Sv. Lukáš neustále podčiarkuje vo svojom evanjeliu i v Skutkoch, že len spirituálna solidarita nestačí. Je potrebné, aby aj materiálne veci boli podriadené duchovnému bratstvu. Pri týchto pokusoch však aj prvá Cirkev mala rôzne skúsenosti.  Stojíme takto medzi dvomi extrémami: uzatvoriť sa a hovoriť o duchovnej láske a nechcieť dať nič z môjho, materiálneho do spoločného alebo byť príliš naivní, euforickí a myslieť si, že v nadšení môžeme všetko dať do spoločného a pritom zabudnúť, že aj tie navznešenejšie veci potrebujú mať garancie, kontrolu a rozumnosť. Aj preto, aby mohli pokračovať. Podobne je potrebné vidieť tieto dva extrémy aj v dobročinnosti a v podporovaní dobrých cieľov. Keď niekomu príde do schránky 25 letákov, ktoré hovoria o tom, čo všetko je možno zachrániť 5 eurami, predsa len 25×5 už nie je taká malá suma. A tu sa musím rozhodnúť. Úprimne, skromne a v modlitbe. A mám právo si vybrať, kde svoj milodar, to, čo dávam do spoločného, dám.

3. V evanjeliu Ježiš prináša dar odpustenia. Milosrdenstvo, tak ako ho prezentujú slová evanjelia, má však dve stránky: moc odpustiť a moc zadržať hriechy. Je dôležité hovoriť o oboch stránkach milosrdenstva. Milosrdenstvo nie je tam, kde niet hriechu. A nie je ani tam, kde sa nepočíta s inou alternatívou. Božie milosrdenstvo nie je slabosť, ktorá vždy odpúšťa nech by si čokoľvek urobil. Tak teda rob, čo chceš, lebo Boh je milosrdný. Boh je milosrdný voči tomu, kto rozpozná svoj hriech pred Bohom. Apoštoli dostávajú aj moc zadržať odpustenie. Na túto tému, pod vplyvom veľkej benevolencie a falošnej dobroty, často zabúdame. A myslíme si, že Boh je menej milosrdný, ak poukážeme aj na možnosť, že nám niekedy nemôže dať svoje odpustenie. Nechýbajú tí, ktorí chcú odpustenie ako svoje právo a akýkoľvek poriadok v odpustení považujú za nadvládu cirkevných predstaviteľov. Bezbrehé odpúšťanie nemá však niečo spoločné s anarchiou? V každom prípade slová evanjelia, so všetkými dôsledkami, nepustia. Odpúšťať a zadržať – to je správny režim milosrdenstva. Pre naše dobro.

Lk 18,10n. Ponížený bol povýšený, povýšený, ponížený. Modliť sa môžeme mnohí. Aj konať dobro. Kto je však otvorený pre to, aby zažil milosrdnú lásku Boha?

4. Boh je milosrdný, nesmierne milosrdný, len my potrebujeme dorásť k tomu, aby sme rozumeli jeho láske. Kto nerozumie hriechu, nemôže pochopiť ani Božiemu milosrdenstvu. Hriechu rozumie ten, kto si uvedomuje, že Boh je nesmierne väčší ako sme my a nerobí z neho, v mene súčasnej mentality, niekoho s kým sa ľahko dohodnem. Je pravda, že postoj hriešnosti sa nám zdá urážať našu ľudskú dôstojnosť, my všetci sa chceme predpokladať ako dobrí nezávisle od Boha. Ale môže stvorenie takto rozmýšľať? Ako dieťa, ktoré hovorí rodičom: ja mám toto, ja mám tamto a zavriem sa v izbe a nepotrebujem vás. Deti to vedia povedať. Tak sa skúsme v nich trochu objaviť a zbadáme, že krása Božieho milosrdenstva nie je poníženie, ale radosť z toho, čo nám Boh dáva, ba viac, radosť, že on sa nám dáva hoci sme toho nehodní.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: