5. pôstna nedeľa rok B

Prikázania vytesané do skaly sú pravdivé, priložme k nim naše srdce, aby sa doň vtlačili

1. Prorok Jeremiáš prežíva s veľkou bolesťou srdca dramatické udalosti, ktoré predchádzali tragickému pádu Jeruzalema pod náporom Babylončanov. To, čo mu spôsobuje bolesť je istá vnútorná hluchota, ktorá postihla vyvolený národ. Jeremiáš má pre Jeruzalem a jeho predstaviteľov Božie posolstvo, ale nie je prijatý, ba práve naopak, znevažovaný a odsúdený na väzenie. Zaiste od pod vplyvom tejto trpkej skúsenosti sa v Jeremiášových posolstvách objavuje téma novej zmluvy: tá prvá bola krásna, plná nežnosti. Boh vyviedol svoj ľud z Egyptského otroctva ako keď otec vezme svoje dieťa za ruku. Zmluva však je porušená zo strany Izraela. Prorokove posolstvo o novej zmluve je posolstvom o neúnavnej Božej láske, ktorá napriek zrade chce pokračovať vo svojom úsilí. Ak prvá zmluva bola istým spôsobom vonkajšia (Izrael vedený za ruku), nová zmluva má byť hlboko vnútorná (napísaná do srdca). Zákon na kamenných tabuliach Sinaja má nahradiť zákon vpísaný do vnútra.

nepresviedčajú ani nepoučujú ... a predsa niečo vyžarujú. Tak by to malo byť aj s ľuďmi novej zmluvy

3. Evanjelium tejto nedele nás uvádza do atmosféry dramatických veľkonočných udalostí, ktoré sa približujú. Ježiš, keď počuje že sa o neho zaujímajú tak vzdialení ľudia z gréckeho sveta, začína svoju meditáciu, svoj rozhovor s Bohom. Prichádza jeho oslávenie, ale toto oslávenie obsahuje v sebe tajomstvo smrti. Prirovnanie z oblasti prírody krásne ukazuje na túto Božiu logiku: zomieranie prináša nový a hojný život, ak zrno zomrie v zemi, bude z neho klas a tak bude mnoho zŕn. Ak nezomrie, zostane samo. Smrť, zomieranie. Ježišove slová sa vydávajú do dvoch smerov: ponajprv poukazujú na to, čo čaká jeho, akým spôsobom oslávi Boha. Na druhom mieste však poukazuje na to, že toto zomieranie majú prežívať aj jeho učeníci, keď majú «nemilovať» svoj život. Skúsme však presunúť dôraz na slovo «svoj». Ak tvoj život je len «tvoj», buď si istý, že zostaneš sám. Ak vo svojom živote dokážeš niečo aj stratiť, ak dokážeš umrieť, budú okolo teba mnohí. Zaujímavé, že toľkí ľudia sa dnes uprostred sveta preplneného ľuďmi, cítia sami. Pohrdli sme umieraním, lebo sme chceli žiť. Ale evanjelium nám hovorí, že len tam, kde je ochota k umieraniu, tam nastáva život.

4. Čo však povedať tým, ktorí už roky «umierajú», trpia, obetujú sa, ale nevidia okolo seba nejaké veľké výsledky, práve naopak. Utrpenie ich gniavi, ťažkostí neubúda. V každom prípade im nehovorme o potrebe umierania, ani im nepredkladajme túto logiku. Človek ubitý a poznačený sklamaním nepotrebuje naše reči o prijatí krížov a utrpení, ba ani naše veľké reči o večnom živote.  Títo ľudia potrebujú spoznať Boha ako Spasiteľa. Potrebujú zažiť spásu. Cesta umierania je pre tých, ktorí stretli Boha ako spásu a chcú ísť ďalej – spoznať ho ako lásku.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: