4. pôstna nedeľa rok B

Deportácia. Trest? Skúška? V každom prípade všetko, čo sa s nami deje má svoju interpretáciu. Chce to však aj čas, aby sme ju spoznali

1. Text druhej knihy Kroník sa zdá taký pomerne schématický. Izraeliti zhrešili, boli potrestaní a napokon sa Pán nad nimi zľutoval. V tejto schéme sa rozumie osud Izraela, ktorý podľahol náporu Babylončanov a za vlády Peržanov dostali opäť možnosť  začať nový život. všimnime si však niektoré podrobnosti, čo nám trošku pomôže vidieť dôležitejšie veci, ako je táto trochu podozrivá schéma.

2. Kniežatá a i ľud množili nevernosti. Viera je často otázka vernosti. Izrael nemal byť taký ako iní. Oni ich však napodobňovali. Toto nám kladie veľmi dôležitú otázku o tom, aké sú naše ideály a méty, ako dokážeme istým spôsobom závidieť, alebo napodobňovať a «dobiehať» ľudí bez viery, bez poznania Boha, aby sme sa im vyrovnali. Ak ako kresťania chceme držať krok s neveriacimi, mali by sme vedieť, že to nie je pre nás. Kresťan by mal nadobudnúť svoju hrdosť života, pestovať si svoju osobitnosť. Ak nami zmieta neustále porovnávanie sa s inými, tak naša viera ešte nie je dostatočne silná a autonómna.

3. Boh posielal vo dne i v noci poslov. My si možno povieme: nám Boh nikoho neposiela. Ale pozor?! Nie je to azda práve naša slepota, ktorá nám to hovorí??? Skúmajme, pozrime sa lepšie. Boh sa stará o svojich a vždy niekoho posiela. Len si treba otvoriť oči a prosiť si o to, aby sme ich začali vnímať.

4. Boh vnukol kráľovi Peržanov zámer, ktorý pre Izrael znamenal znovuzrodenie. Tak ako niekedy nevieme odkiaľ nám príde rana, tak tiež nevieme, odkiaľ nám môže prísť spása. Boh použil Perzkého kráľa. Môže použiť kohokoľvek pre svoje spásne zámery so svojím ľudom, s nami. Prečo sme teda taký znepokojení a málo veriaci? Len preto, že spása neprichádza odtiaľ, odkiaľ ju čakáme? Ale to tak trochu podceňujeme nášho Boha.

Uprostred Trojice je kalich, v ktorom sa Ježiš dáva pre život sveta

5.  Ježiš hovorí Nikodémovi: Boh tak miloval svet, že «dal» svojho Syna. Nie sme odsúdení, ale otvorila sa nám cesta spásy. My by sme často chceli byť tak milovaní, aby sme už boli v raji. Ale tu na svete to nie je tak. Boh miloval a «dal» svojho Syna. Dal ho do rúk Márie, dal ho do času, dal ho medzi ľudí, dal ho k dispozícii, dal ho, aby uzdravoval, kázal, dal ho do rúk ľudí, dal ho do rúk vojakov. Dal ho, na našu spásu. Na kríži nám ho dal. Tak miloval. Si teda súdený láskou, ktorá sa dáva. A ty? Čo dávaš? Komu dávaš? Vieš dať tak trochu seba? Každé dávanie je tak trochu zomieranie, zrieknutie. Ale ak spolu s Bohom dávame, toto zomieranie sa premieňa na život.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: