Vianoce nie sú len prestávka

Často sa v tomto období hovorí o zmysle Vianoc. My kresťania veľmi radi poukazujeme na to, že Vianoce sa stali komerčné, ale … aké vlastne majú byť. Rodinné? Obdarujúce? Čas strávený spolu. A tu zrazu z Vianoc nastane opäť len čosi krásne, humánne, logické – ako potrebná prestávka v našom unáhlenom životnom tempe.

Viac ako prestávka, Vianoce sú uvedomenie si, že v živote ľudstva nastal prelom. Tak ako keď sa človek začal používať písmo, niečo vynašiel, niečo zdokonalil. Objav, skutočnosť, nová situácia nezasiahne hneď všetkých rovnako. Ale nová epocha sa začala a postupne to, čo sa dosiahlo preniká do sveta a mení život ľudí, národov ba i celého ľudstva.

Boh prišiel na zem. Nie všetci sa ho hneď zmocnili. Nie všetci ho hneď prijali, nie všetkých sa hneď dotkol. Postupne, pomaly preniká svet. Dnes je možné o tejto udalosti hovoriť, diskutovať a postaviť sa aj pred neodškriepiteľné svedectvá kresťanských stavieb a umenia, ktoré dosvedčujú, že viera v príchod Božieho Syna bola schopná preniknúť život ľudí.

Boží príchod však nie je vynález kolesa, ani objav nejakého prírodného zákona. Nie je to skutočnosť, ktorá sa vnucuje svojou objektívnou silou – Boží príchod je adresovaný slobodným ľudským osobám, ktoré sú schopné prijať i odmietnuť, nadchnúť sa i zvlažnieť, začať a nevytrvať, usilovať sa a predsa podľahnúť iným lákadlám a ponukám. A tak slová samotného Ježiša zostávajú platné: Blažení, ktorí sa na mne nepohoršia. Robí veľké veci a predsa všetko zostáva akosi málo presvedčivé, dáva všetko, a predsa sa to často zdá tak málo, ukázal svoju silu v rozmachu Cirkvi a predsa jeho vlastní (ľudia v Cirkvi) často túto silu zneužili. Ak je silný, poukazujú na to, že je nástroj moci, ak slabne, poukazujú na to, že za nič nestojí a nie je riešením ľudských problémov. On – slabý v sile a silný v slabosti – často presne taký ako  ho nečakáme. A predsa aj taký normálny, ľudský, obdivujúci dobro, krásu a šťastie človeka.

Vianoce sú teda chvíľa uvedomiť si, že Boh v Ježišovi prichádza. Ako slabý a silný zároveň. Je to chvíľa tajomstva Boha, ktorý sa stáva blízkym. Kto sa chce tešiť, môže sa tešiť, kto chce rozmšľať, môže rozmýšľať, kto chce žasnúť môže žasnúť. V každom prípade Vianoce sú niečo viac ako prestávka uponáhľaných ľudí. Ako chvíľa prímeria vo bojoch ľudského druhu, kde víťazi evolúcie nad inými druhmi nemilosrdne zápasia medzi sebou v rámci svojích rás, zoskupení a rozdelení. Ak Boží príchod doteraz nespôsobil jednotu a blahobyt spoločného života ľudstva, to ešte neznamená, že zlyhal. Mnohí z nás kresťanov už prestali veriť, že kresťanstvo môže ešte ožiariť svet. Príliš veľa vojen, príliš veľa moci,  inkvizície,  ľudskosti a slabosti. Navonok i vo vnútri. Zlyhanie politické i morálne.

A predsa to dieťa je tam na slame, spí a svojou prítomnosťou hovorí, že Boh sa priblížil k svetu. A ty, ako poznáš to dieťa, keď vyrástlo, čo povedalo, čo urobilo. Možno práve v tom spočíva veľká výzva: nielen sa potešiť pohľadom na dieťa, ale pokúsiť sa nechať ho rásť, aby mohlo povedať a ukázať svoju silu. Tu niekde je zmysel Vianoc, keď nad ním budeme meditovať, nebudeme mať za potreby len lacno kritizovať komerčné Vianoce … zostávajúc prázdni … a ešte k tomu aj bez darčekov, ktoré sme si nekúpili

Tak pekné Vianoce … čo vlastne pekný štart do života našej viery, kde On môže rásť

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: