26. nedeľa v období cez rok

Tam, kde niet viery vo vnútorné obrátenie, tam zostáva len zúfalo bojovať ... ale čo potom, keď zvíťazia « dočasne spravodliví»?

1. Božie slovo nás v prvom čítaní a v evanjeliu nám hovorí o vnútornej zmene, ktorá sa môže odohrať v človekovi. Môžeme sa odvrátiť od dobra a začať konať zlo, ale môžeme sa aj vzoprieť proti zlu a začať konať dobro, hovorí prorok Ezechiel. Ježiš vo svojom podobenstve hovorí podobne, ale ide ešte ďalej: človek môže v prvej chvíli niečo odmietať, ale napokon predsa len danú výzvu môže prijať a uskutočniť, a na druhej strane niekto môže aj s veľkou ochotou (alebo len naoko) vysloviť svoj súhlas, ale napokon to, k čomu bol pozvaný, neuskutoční.

2. Na prvý pohľad sa to zdá veľmi jednoduchá a jasná vec, ale v skutočnosti stojíme pred slovom, ktoré vybudovalo kresťanský svet. My kresťania teda nemôžeme tvrdiť, že zlí ľudia sú zlí a dobrí sú dobrí. Dobro aj zlo má okolo seba priestor slobody a milosti. Ak niekto zaznáva dôležitosť alebo možnosť ľudského vnútorného obrátenia sa, tak robí veľmi zlú službu pre ľudstvo (hovoríme tu predovšetkým o ľudstve post-kresťanskom). Naša civilizácia, z odporu voči Cirkvi a viere, prestala hovoriť o vnútornom obrátení. Radšej sa zmieruje s existenciou zla a štatisticky ju zaznamenáva, prípadne sa usiluje urobiť nejaké technické riešenia, ktorými by sa zlu zabránilo. Vyše 80 smerov psychológie robí všetko preto, aby odhalilo iné cesty do ľudského vnútra,  a taká odborná veda sa predsa nemôže vrátiť ku kresťanskej terminológii.

3. Psychológia môže urobiť veľa, ale nemôže dať človekovi vzťah k živej a milujúcej Osobe, ktorú mu dáva viera. A napokon nemôže dať človekovi ani takú veľkosť a významnosť, akú mu dáva viera – lebo len pred Bohom človek našiel svoju opravdivú veľkosť, svoju zodpovednosť, ale i svoju radosť a istotu. Nietzscheho nasledovníci, ako to sám Nietzsche predpovedal, to budú mať ťažké, keď sa pominú posledné zásoby vytvorené kresťanskou vierou. Všetci z nich žijeme, aj keď o tom už ani nevieme.

4. Teda veriť v to, že zlí sa môžu stať dobrými, aj dobrí zlými, je vskutku dôležitá vec. Pre nás i pre celé ľudstvo. Táto skutočnosť – v dlhodobej perspektíve – rozhoduje o tom, či budeme civilizáciou lásky a milosrdenstva, kde sa bude veriť na rast k dobru alebo civilizáciou krutej spravodlivosti a v konečnom dôsledku selekcie. Lebo pri každej nespravodlivosti, «dočasne» alebo «aktuálne» spravodliví (teda tí, ktorí sú v danej situácii bez viny), sa veľmi ľahko môžu stať tými, ktorí zlikvidujú «nespravodlivých.

5. To, čo nám kresťanom, počúvajúcim toto posolstvo, chýba, je väčšia viera v dôležitosť a realitu vnútornej zmeny. Tak málo sme si vedomý toho veľkého daru slobody a rozhodovania, ktorú človek nadobudol výsostným spôsobom pred Božou tvárou. Buďme teda bdelí a skromní v našej dobrote a milosrdní a plní nádeje voči spravodlivým, ktorí sa zakolísali vo svojej spravodlivosti, i voči nepravodlivým, ktorí konajú svoju nespravodlivosť. Veď všetci ešte majú čas na vnútorné obrátenie sa. A to je obrovská nádej pre nás, pre nich, ale aj pre celý svet, aby sme nemuseli mať strach z toho, ako sa na uliciach bude nemilosrdne bojovať o spravodlivosť. Modlime sa teda, aby sme všetci lepšie porozumeli, že je potrebné dbať o vnútorné obrátenie sa.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: