4. veľkonočná nedeľa

- Zachráňme sa od toho zvrhlého pokolenia - Zachovajme si náš usmev, radosť a nevinnosť

1. Chráňte sa od zvrhlého pokolenia … No tak skutočne, aké je toto naše pokolenie. Dobré, či zvrhlé? Nuž na jednej strane si myslím, že máme tie najkrajšie plány a túžby (to nás však ešte nerobí lepšími než sú iné generácie), na druhej strane je vo vzduchu toľko všelijakých informácií o zvrhlostiach a neprístojnostiach najrôznejšieho typu (čo však nemusí ešte znamenať, že svet je dnes horší ako kedykoľvek predtým). Preto sa z logických dôvodov odmietam púšťať do odpovede na túto otázku. Skúsme sa však na ňu pozrieť trochu inak. Kresťan, ak si chce uchrániť vieru, potrebuje sa tak trochu vždy chrániť od toho, čo je vôkol neho. Ešte lepšie povedané: musí byť silnejší než je to, čo je okolo neho. Chrániť sa zvrhlého pokolenia teda môže znamenať, nezostať ľahostajný voči tomu, čo sa ohlasuje – ako ostali ľahostajní toľkí okolo apoštolov a toľkí okolo nás. Môže znamenať aj zachovať si niečo, čo iní stratili.

2. Chrániť sa od zvrhlého pokolenia môžu len tí, ktorí majú tú veľkú istotu, ktorú vyslovil sv. Peter. Ten Ukrižovaný Ježiš je Mesiáš a Pán. Ale naše istoty sú často roztopené ako kocky ľadu na májovom slnku. Ten úbohý, opustený, opľutý, neschopný a napokon ukrižovaný, tá biedna neschopná a plná slabosti (Cirkev) – to sú tie istoty, na ktoré mám postaviť môj život? Tento Mesiáš a Pán môže preniknúť môj život, moje lásky, moje priateľstvá, moje túžby po sebarealizácii, moje sny o cestovaní – alebo ma chce vo všetkom brzdiť, obmedzovať, všetko mi znechucovať a komplikovať? Toto čítanie a vôbec celá Veľká noc nám neustále dáva pred oči túto veľkú otázku: Čím je pre teba Ježiš? Keď sa táto veľká otázka pretavila do evanjelií, evanjelisti nám ju predkladajú vo forme, z ktorej sa nedá ujsť: Za koho ma pokladáte vy? Keď Ježiš kladie túto otázku, najprv všeobecne – Čo hovoria o mne iní, ale potom prechádza do veľmi osobného tónu: A vy? Skúsme teda zistiť, či Ježiš je náš Mesiáš a Pán.

3. Mesiáš bol pre Židov ten, ktorého očakávali a vkladali do neho veľké nádeje. Pán zase je ten, pred ktorým sa treba skloniť a komu treba slúžiť. Z týchto dvoch krátkych náznakov, myslím si, každý si vie položiť pred seba aspoň dve otázky. A potom si na ne treba úprimne odpovedať.

Mnohí nechcú byť ovcami, vraj ich nikto holiť nebude. Nuž ale, takýto postoj, okrem toho, že je infantilný, nikomu na kráse nepridá.

4. Obraz dobrého Pastiera, ktorý sa pozná podľa hlasu, je obrazom hlbokého vzťahu. Ovečky počujú hlas a idú. Pastier nemusí všetky držať na reťazi. U niekoho viera spočíva viac na reťazi, než na hlase. Plní, čo treba, ale necíti lahodný hlas Pastiera. Jedna veľká skutočnosť opravdivosti našej viery spočíva v radostnom počúvaní slova. Aj keď nie všetkým sa páči obraz ovce (viacerí sa cítia o niečo inteligentnejší), predsa len niečo s ovcami tak či onak máme spoločné: sme totiž krátkozrakí ako ony. Nevidíme veľmi dopredu. Nevidíme ani to, čo nás čaká dnes večer alebo zajtra ráno. Preto potrebujeme počúvať hlas. Mnohí však idú strmhlav dopredu, ako keby videli, neschopní vidieť, že to, čo vidia, je veľmi málo. Žiaľ nepočúvajú.

Ak už nepočúvaš hlas Pastiera a si sama na tvojej dobrej ceste - tak počúvaj aspoň hluk prichádzajúcich áut

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: