2. nedeľa cez rok

 

vedený na zabitie i víťaz nad mocnosťami zla

Minulú nedeľu sme meditovali scénu Ježišovho krstu. Dnes evanjelium sv. Jána vyjadruje osobitným spôsobom skutočnosť, ako sv. Ján Krstiteľ porozumel tajomstvo Ježišovej osoby.

Ján Krstiteľ hovorí: Ani ja som ho nepoznal. Odborníci na výklad Písma svätého sa často pozastavovali nad touto vetou. Veď predsa podľa evanjelia sv. Lukáša Ján Krstiteľ a Ježiš boli takmer príbuznými, ich matky sa mali poznať. Zdá sa však, že je dobré ak si uvedomíme, že v tomto kontexte sa nejedná len o jednoduché poznanie, ba ani o to, či Ján nemal nijakú vedomosť o udalostiach okolo Ježiša a jeho narodenia, ktoré mohol vedieť od Márie. Ježišove verejné vystúpenie, ktoré sa začína zostúpením Ducha svätého dáva Ježišovi nové svetlo. Až v tejto chvíli je možné uvedomiť si, že hoci bol poznaný, predsa bol aj neznámy. Toto jedinečné vyznačenie – tá osobitná Otcova láska – zjavuje Ježiša z Nazareta ako Božieho Syna. A takto ho nikto z nás nepoznal, ani Ján, kým nebol svedkom krstu.

Ján Krstiteľ označil Ježiša za Božieho Baránka. Toto označenie má veľkú minulosť v Starom zákone a bude mať aj veľké pokračovanie v Apokalypse sv. Jána. Minulosť, ktorá pripomína Abrahámovu a Izákovu obetu (Gn 22), krv baránka, ktorá na verajách izraelských domov v Egypte uchránila životy prvorodených (Ex 12), dobrovoľnosť obety Božieho služobníka, ktorý mlčky skromne obetuje svoj život (Iz 53,7), silu Jeremiášovho osudu, ktorý si pripadá ako nevinný baránok vedený na zabitie (Jer 11,19). A veľké pokračovanie tejto meditácie nachádzame v knihe Zjavenia sv. Jána, kde je Baránok hodný oslavy a cti, jediný schopný rozlomiť sedem pečatí, veľký pastier spasených duší, ktorý ich vedie k vodám, víťaz nad nepriateľmi, lampa večného mesta, ktoré nepotrebuje Slnko a Mesiac. Ježiš z Nazareta, ten, ktorý kráča po cestách tohto sveta a prišiel ako nepoznaný a neznámy, je toto všetko.

Ján Krstiteľ hovorí: Videl som zostupovať na neho Ducha v podobe holubice… a … on bude krstiť Duchom Svätým. Toto zameriava náš pohľad na dve skutočnosti. Ponajprv na to, že Ján Krstiteľ dostal dar vidieť jedinečnosť Ježišovej osoby. On nie je ako jeden z mnohých. Dar Ducha nedostal len pre nejakú čiastočnú úlohu, ale pre celý svet. Tak ako holubica po potope sveta zvestuje univerzálne zmierenie sveta s Bohom, tak dar Ducha v podobe holubice má univerzálny charakter. Ježiš je služobník pre všetky končiny sveta, pre Božiu spásu, ktorá má byť zvestovaná univerzálne. On bude krstiť Duchom. Nebude hlásať len pokánie a ani nebude hovoriť iba nové čiastočné pravdy o Bohu. Bude darcom Ducha, aby sa všetci mohli cítiť tak Božími, ako je on Boží. Stávame sa synovia v Synovi.

Prorok Izaiáš hovorí tajomne o vyvolení Božieho služobníka a o jeho povýšení. Nebude len pre vyvolený národ, ale pre všetkých. Nachádzame tu zaujímavý výraz: Môj Boh sa mi stal silou. Boh do nás vložil dary, dal nám existenciu, vložil do nás všeličo, o čom ešte ani nevieme. Nestačí však len mať dary a vyvolenie, Boh sa má stať aj našou silou, tým, čo nás hýbe, čo usmerňuje naše chcenie, naše túžby, dáva smer našemu rastu a rozvoju. Možno práve tu je prázdne miesto našej modlitby a nášho vzťahu k Bohu. Pýtame si všeličo, pýtame si silu na všeličo, ale zabúdame si pýtať, aby Boh sám bol našou silou.

Prehĺbme si teda náš pohľad na Ježiša v tichej meditácii Božieho Baránka a skúsme si poprosiť, aby Boh bol našou silou v jeho službe.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: