Svätá rodina

Nie jedna kázeň v túto nedeľu – Nedeľa svätej rodiny Jozefa, Márie a Ježiša – sa horlivo zamerá na podčiarknutie dôležitosti rodiny a na to, ako sa majú v rodine budovať krásne vzťahy. Dosť veľkým rizikom týchto kázní je aj skutočnosť, že kazateľ, ktorý už dlhé roky žije mimo svojej rodiny a nikdy rodinu nezakladal, predloží krásny ideál motivovaný najsvätejšími osobami našej viery, ktoré žili pred 2000 rokmi. A tak do Svätej rodiny vkladáme naše zbožné predstavy o tom, ako by to v rodine malo byť, aby sme si napokon povzdychli, že to práve v našej rodine tak byť nemôže. A máme na to aj konkrétny dôvod … lebo môj muž … lebo moja žena … lebo naše deti … lebo moji súrodenci.

V prvom rade je dôležité porozumieť, že ideál rodiny má svoje svoje konštanty a svoje premenlivé prvky. My sme objavili mnohé úžasné možnosti, ktoré má dobrá rodina, ale nie vždy to tak bolo – a ľudia napriek tomu žili a vyrástli. Napríklad: v živote sv. Augustína otcovský prvok značne absentoval. Mama Monika bola pre Augustína rozhodujúcejšia ako orientačný bod. Alebo sv. František Saleský. Otec ho ako chlapca odtrhol od mamy, aby mu ho nerozmaznala. To sú len dva také expresívne príklady, aby sme sa tak trochu odtrhli od silne idealistických tendencií o rodine, že rodina musí byť len tak a tak a keď nie je ideálna všetko bude zlé. Okrem toho v poľnohospodárskych i v kmeňových prostrediach deti – okrem toho, že boli milované – čo je konštanta – boli aj zdrojom pracovnej sily či vojenskej sily. Nehovoriac už o tendenciách manželstiev, ktoré sa uzatvárali z politických dôvodov. Teda boli aj iné časy, boli aj iné hodnoty, ktoré hýbali rodinami. V každej dejinnej situácii je potrebné tak trochu korigovať rodinné prostredie, ktoré má svoje pozitívne jadro, ale aj mnohé tendencie k degradácii.

Preto úvahy o rodine by mali mať tento historicko-sociálny kontext, ktorý by mal byť napokon osvietený svetlom evanjelia, a nie naopak. Namiesto idealistického pohľadu na sv. rodinu, mali by sme sa zamyslieť nad spoločnosťou dnes a nad možnosťami rodiny dnes. Ako kresťania máme predstavu, že ideál rodiny je ten z pred druhej svetovej vojny, ktorý sa viaže na dedinské prostredie. Neveriaci zas naopak, po rôznych odvážnych emancipačných modeloch rodiny dnes idú do extrémov: úplná bezvýznamnosť rodiny, úplná voľnosť tohto zväzku, ba dokonca aj propagácia modelu rodiny gay. A tu sa skutočne len veľmi ťažko vieme dohodnúť na niečom spoločnom.

Kresťanské posolstvo, ktoré stojí na Božom slove, prehlasuje posvätnosť zväzku muža a ženy. Na mužovi a žene stojí konštrukcia rodiny. Necheme tu teraz zachádzať do celej tejto polemiky súčasnej laickej verejnosti, ktoré sa predbiehajú v tvrdeniach o tom, ako manželské páry gay sú dokonca hodnotnejšie než heterosexuálne páry. Budeme toho počuť ešte veľa, lebo ľudia, ktorí nepočúvajú Božie slovo si nájdu veľa presvedčivých argumentov. Lebo problém je práve v tomto: človek môže kráčať životom aj nepočúvajúc Božie slovo a môže mať aj zdanie, že všetko ide dobre. Nezabúdajme na podobenstvo o domoch. Pýtate sa o akých domoch? No to je len trochu lepšie vyjadrené podobenstvo o dome postavenom na skale. Tam sa totiž hovorí o dvoch domoch. O dome na piesku a o dome na skale. Aký je rozdiel medzi domom na piesku a domom na skale? Sú aj tieto dve možnosti. Po prvé: nemusí byť žiadny. Vyzerajú úplne rovnako. A to dlhý čas. Stoja vedľa seba a zdá sa, akoby nebol nijaký rozdiel. Až … kým nepríde búrka. Po druhé: dom na piesku môže byť aj krajší, priestrannejší, vyhovujúcejší … dajte si tam ešte všetko čo chcete. Môže mať aj ekonomickejšie kúrenie, lepšie tesnenie. Ale … čo z toho, keď nemá základy na Božom slove.

Ak teda máme dnes hovoriť o rodine a jej ideáloch, tak ponúkneme jeden ideál. Jeden sen. Keby kresťanskí mladí ľudia rozmýšľali o rodine a pripravovali sa na ňu. Keby sme im vedeli o rodine i o sexualite hovoriť a keby sa v kresťanskom prostredí udomácnila zdravá prirodzená úcta k rodine a k sexualite. Tu niekde sa začína cesta k rodinám, ktoré si síce nebudú hovoriť, že sú sväté, ale budú šťastné v tom, že vedie, o čo sa snažia.

Môže nám v tomto sv. rodina byť vzorom? Priamym spôsobom asi ťažko. Problémy súčasnosti nie sú kopírovaním evanjelia, ale prácou Ducha Svätého, ktorý žije v našich srdciach. V Božom slove sú však podnety pre rodinu, pre ľudí v rodinách. Aj v tom dnešnom. Napríklad Jozefova poslušnosť v službe svojim blízkym. Koľko vecí by bolo inakších keby otcovia vedeli «vstať» a viesť svoju rodinu do bezpečia. Keby vedeli byť ustarostení o tých, ktorí sú im zverení. Na to by však museli mať duchovnú hĺbku a spojenie s Bohom. Ale všetky tieto témy, by mala prehĺbiť práve kvalitná a dobrá prírpava na manželstvo, ktorá by nemala byť zredukovaná len na pár stretnutí pred manželstvom.

Teraz sa možno manželky tešia, že kázeň bola tak pekne trafila ten «správny cieľ» a im sa nič neušlo. Len si buďte opatrné, lebo keď tí vaši manželia budú duchovné silní, tak sa budete musieť naučiť byť trochu viac ticho a poslušne ich nasledovať  :) No nič vám nebráni, skúsiť to aj tento týždeň. Aby rodina bola trochu «svätejšia».

Chápem, že rodina musí na niekom stáť ... ale prečo práve na mne?

 

 

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: