1. adventná nedeľa A

1. Veľkolepá vízia v texte proroka Izaiáša. Jeruzalem sa stane centrom sveta, všetky národy budú v ňom hľadať poznanie Boha. Náuka a Pánovo slovo, bratstvo národov, ktoré zanechajú vojnu, radostne sa bude kráčať vo svetle Pánovom.

2. Splnila sa táto predpoveď v katolíckej Cirkvi? Bolo by dosť dôvodov k tomu, aby sme povedali áno – veď počas stáročí Cirkev z toľkých národov urobila bratské národy – ale aj nie – veď počas stáročí sa viedlo aj toľko náboženských vojen, a to aj medzi kresťanmi. Splnila sa vôbec nejako táto predpoveď? Ak sa pozrieme na kresťanstvo rozšírené po celom svete, nemôžme len tak povedať, že by sa Jeruzalem nestal vrchom, ku ktorému sa uberajú ľudia zo všetkých národov sveta. Veď už takmer niet miesta, kde by nezaznelo slovo evanjelia, kde by sa nepoznávala Biblia, kde by ľudia nepočúvali náuku Siona a Pánovo slovo z Jeruzalema.

Vo svetle Pánovho slova Peter dokázal znovu spustiť siete na lov

3. Čo znamená kráčať vo svetle Pánovom? Žalm 119, 105 hovorí: Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy. Kráčať vo svetle Pánovom, znamená, kráčať vo svetle jeho slova. Kto však zostáva verný alebo aspoň usilujúci sa, osvietiť si život slovom? Je to ťažké? Áno, čítať a meditovať slovo je náročné – ale život bez svetla, do ktorého postupne prídeme, bude ešte náročnejší.

4. Sv. Pavol nám ponúka krásny výraz: obliecť si Ježiša Krista. Šaty sa robia na našu mieru, aby sme sa v nich dobre cítili. Akoby nám Pavol hovoril, že Ježiš sa chce prispôsobiť naším rozmerom, tomu, akí sme sme. Šaty zakrývajú našu nahotu, ale i zvýrazňujú našu krásu, poukazujú na našu dôstojnosť. Šaty nerobia človeka, ale toto príslovie by nevzniklo, keby šaty naozaj nenaznačovali človeka. Týchto pár myšlienok by nám tiež mohlo napomôcť v meditácii o Ježišovej láske k nám. Šaty sa však na nás nevrhnú samé. Šaty si treba vybrať, obliecť. A to je náš diel, ktorým sa účastníme na priajtí veľkolepého daru. Kiež by sme si tento týždeň adventu vedeli obliecť na seba tie najkrajšie šaty, ktoré nám Boh dal a Pavol nás na ne upozorňuje.

5. V evanjeliu Ježiš tak nenápadne, ale veľmi radikálne, interpretuje starozákonnú udalosť potopy. Hovorí o tom, že ľudia, na rozdiel od Noema, neboli pripravení na potopu, nestarali sa o nič, len o svoje pozemské starosti. Podobne, hovorí, to bude aj pri jeho príchode. Dvaja na poli a dve na mlyne – z vonkajšieho pohľadu takí rovnakí, ale zvnútra takí rozdielni. Ježiš hovorí jasne. Kvalitatívny rozdiel bude v ľudskom srdci. To, čo rozlíši muža na poli od muža na poli alebo ženu na mlyne od inej ženy na mlyne je ich vnútro, ich vnútorný postoj, bdelosť. Jeden áno, druhý nie. My sa niekedy uspokojujeme: však nerobím horšie ako iní … alebo … robím len to, čo iní … toto slovo nás však upozorňuje, že takéto kritérium nemusí obstáť. Skôr by sme sa mali spýtať: A koľko času venujem svojmu srdcu a ako formujem moje vnútorné postoje (k Pánovi i k ostatným ľuďom)? Lebo kvalita môjho vnútra je oveľa dôležitejšia, než to, čo navonok robím a predstavujem.

Môže sa však stať, že jeden bude vzatý a druhý zahodený

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: