Des hommes et des dieux (Ľudia a bohovia)

Aj keď som v mladosti patril medzi vytrvalých pozeračov televízie, nikdy som sa necítil nejaký filmový racenzent. Ale čo už narobíš – po zhliadnutí tohto filmu som si predsa povedal, že vám o ňom niečo napíšem.

Tak toto skutočne nie je film – je to taká snaha o prerozprávanie jednej skutočnosti z roku 1996. V Alžírskych horách žije v malom kláštore malá komunita trapistov. Pomerne pokojná krajina, ktorá sa oslobodila spod francúzskeho kolonializmu sa opäť mení na miesto nepokoja a integralistické skupiny islamu, ktoré sa chcú dostať k moci robia veľa teroristických útokov. V rámci týchto udalostí bolo osem mníchov unesených a postupne všetci zomreli.

Film je skutočne zvláštny, miestami pôsobí naivne. Prestrihy, scénické i hudobné sú veľmi kontrastné. A všetko je veľmi, veľmi pomalé. Po 20 minútach dvojhodinového filmu sa ti zdá, že ešte nič nezačalo. Vnikáš do úplnej bežnosti, života, krajiny. Ponechanie arabských hlasov napomáha k tomu, aby si sa dostal do prostredia, do atmosféry a cítil sa cudzinec, tak ako sa cítili tí mnísi.

Film ti ukazuje dobro a príjemnosť, normálnosť islamského sveta, ale i jeho absurdnosť. Do toho všetkého sa mieša liturgia mníchov, modlitby, v jednoduchosti a v krásnych francúzskych melódiách.

Komunita mníchov. Mne sa veľmi páčila. Úplne normálna komunita. Jedine predstavený Cristian sa mi vymykal z normálu. Vnútorný vývoj hrdinov je postupný a veľmi ľudský. Na druhej strane niekoho môže iritovať, že napokon všetci prekonajú svoj strach a chcú zostať. nemám to preverené, ale to je dosť možné, že irituje skutočný fakt, že to tak bolo. Ešte dnes žije jeden z tých mníchov, ktorý to prežil. Dialógy ti otvárajú svet viery, svet kresťanstva, tak úzko spojený so svetom ľudskosti, strachu, svet, ktorý zostáva svetom tajomstva, kde sa hľadá zmysel prečo umrieť, kde zrazu slová evanjelia, zoči voči konkrétnej možnosti smrti úplne strácajú svoju silu.

Skrátka dej, ak sa to tak dá nazvať, je o tom, že nad kláštorom visí nebezpečenstvo a denné informácie o smrti ľudí na okolí vnášajú do komunity strach. A oni s tým bojujú. Chcú zostať s ľuďmi, s ktorými žijú a pre ktorých žijú. Pre mňa bolo krásnou myšlienkou to, že práve v tej taviacej peci čakania museli dozrievať, v dialógu medzi sebou a v modlitbe, aby to, čo cítili, mali aj silu urobiť: zostať, lebo tu je ich miesto. Toto z toho filmu robí niečo zaujímavé. A aj keď napokon všetci dozrejú, nezdá sa mi to nejaký idealizmus.

Názov filmu sa odvádza zo Žalmu 82, kde sa hovorí: Bohovia ste. Vo filme sa vyjadruje myšlienka, že stať sa bohom pre kresťana sa uskutočňuje v tajomstve vtelenia, nového naroenia sa, človek sa v Kristovi môže preodiť a stať sa mu podobným.

No dobre tak to je už asi všetko. Teda pozor: nie je to film ako iné filmy. Je pomalý a veľmi rozmýšľavý, má niekoľko krásnych scén. Rozhodne nad 18 rokov (aj mentálne)

Jedna odpoveď to “Des hommes et des dieux (Ľudia a bohovia)”

  1. stanislav chmelop Says:

    Som možno jediný,ktorý má patrov na filmovaný,ch vrátane fr. Luca,nakoľko v rokoch 1982-1985 som žil v Medei a Thibraine som bol každý týždeň. Mám od p. Christiana veci ,ktoré nám daroval a som mu nesmierne povdačný ,že sa o nás a moju rodinu stral

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: