33. nedeľa v roku C

Tieto katastrofické čítania … nebolo by načase keby už Cirkev prestala strašiť s týmto všetkým … ? No myslim, že tieto čítania treba rozumieť ako apokalyptické a nie ako tie, ktoré chcú človeka strašiť

Skôr však, než by ste s touto sťažnosťou prišli klopať na dvere Vatikánu, zastavte najprv v Hollywode či v iných filmových ateliéroch. Určite sa dozviete, že až na neslávnu výnimku filmu Waterworld s Kevinom Kostnerom, iné tituly tohto druhu boli zárobkovo veľmi činné: počnúc sériou filmov Planéta opíc (1968-1973) pre tých starších pamätníkov, cez  Day after (1983), trilógiu  Terminator s Arnoldom Schwarzeneggerom (1984-2003), Harmagedon (1998), cez sériu Matrixov (1999-2003) až po film 2012 (z roku 2009). To aby sme spomenuli len tie najznámejšie. Teda nie je až tak pravda, že by apokalyptické myslenie  úplne vyšlo z módy …

Ak teda súčasní tvorcovia filmov vedia, že tento žáner vie ľudí upútať, o to viac to vie náš Stvoriteľ. Preto apokalyptické témy majú svoje pevné miesto v Biblii, lebo popri povzbudeniach k usporiadaniu nášho každodenného života dostávame podnety aj k tomu, aby sme mysleli na chvíle, ktoré rozhodujú o všetkom.

Evanjelium nám v úvode predstavuje situáciu, keď niektorí v Ježišovom spoločenstve  zostali priam unesení z krásy Jeruzalemského Chrámu. Boli priam do neho zamilovaní. Pre nezasvätených treba podoknúť, že Chrám, v tom čase ešte nedokončený, bol aj tak veľkolepým a obrovským dielom, na ktoré sa chodili pozerať cestovatelia zo všetkých kútov rímskeho impéria. Toto grandiózne dielo začal stavať Herodes Veľký. A aj členovia Ježišovho spoločenstva, ako praví Židia, boli naň patrične hrdí.

Ježiš vidí túto ich upätosť na Chrám a využíva príležitosť na to, aby poukázal na veľmi dôležitý rozmer viery: na jej apokalyptické napätie. Akoby chcel povedať: nazostaňte len očarení a uchlácholení veľkosťou Chrámu. Veľkosť, sláva a krása tohto Chrámu, aj keď patrí pravému Bohu, nie je to najdôležitejšie. To všetko je pominuteľné.

Viera teda nie je len pokojné kontemplovanie chrámu, ale je aj veľké a dramatické úsilie, lebo človek môže v niektorých rozhodujúcich okamihoch všetko získať alebo i všetko stratiť – ak uverí falošným mesiášom, ak sa nechá zviesť, ak ho premôže strach.

Ježišova apokalypticky ladená reč nás upriamuje na tento dôležitý rozmer viery: aby sme boli pripravení na rozhodujúce chvíle a skúšky.

Druhé čítanie nám zase poukazuje na dôležitosť druhého rozmeru viery. Sv. Pavol napomína Solúnčanov, ktorí to so svojím apokalyptickým napätím prehnali až do takej miery, že už nemalo pre nich význam ani niečo budovať, ani pracovať – však všetko už je na konci. Tu Apoštol, povzbudzuje: Pokojne prácujte a snažte sa o každodenný rast vo viere a v múdrosti života.  Napomína presne opačne ako Ježiš.

Tieto dva texty a dva postoje, vyjadrujú dva rozmery našej viery, ktoré musia byť v rovnováhe. Teda ani pokojné leňošenie či snenie, ani horúčkovité presvedčenie, o tom, že všetko je už na konci. Tu naozaj pekne všetko spája naše príslovie: pracuj tak, ako keby si mal žiť navždy, správaj sa tak, ako keby si mal zajtra umrieť.

Peknú nedeľu prajem.

Som apokalyptický jazdec - snažte sa mať vieru v rovnováhe, lebo inak budem nútený zasiahnuť

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: