32 nedeľa rok C

Táto ikona Zmŕtvychvstania krásne vyjadruje, že ľudstvo ( Adam a Eva), má konkrétnu účasť na Ježišovom zmŕtvychvstaní a teda na večnom živote po smrti.

1. Hlavnou myšlienkou tejto nedele je viera v budúci, posmrtný život človeka.  Pozrime sa teda na to, akým spôsobom nám o tomto hovoria čítania z Božieho slova.

2. Prvé čítanie, ak by sme to chceli nafilmovať,  bola by to dosť drsná a krutá scéna, v ktorej by sa určite Mel Gibson riadne vyžil. Kontext state, pomerne ojedinelej a psychologicky i poeticky veľmi silno spracovanej, je odvážna smrť siedmich bratov pred očami ich matky. Ona ich povzbudzuje k vernosti a napokon aj sama obetuje svoj život. Je to hrdinská alebo hrôzostrašná scéna? To veľmi záleží od mentality nás čitateľov. Nie je tomu ani sto rokov, keď naši predkovia boli viac zvyknutí na vojny. Boli povolávaní do armády a bolo od nich žiadané bojovať proti nepriateľom a nasadiť svoj život, obetovať ho pre svoju vlasť. My sme dnes túto  citlivosť stratili. Všetko zverujeme profesionálom, nech bojujú, sú za to platení. Ak budú mať šťastie a majú radi dobrodružstvo, tak si zarobia. My ostatní sa radšej na všetko pozrieme v televízii. Veľmi si vážime život, samozrejme predovšetkým ten náš. Nežijeme v dobe silných a odvážnych myšlienok a preto «dať za niečo život» nás už dosť desí, my si chceme náš život užiť, robiť aj to aj tamto. Toto je mentalita dneška, v ktorej sa bránime a v podvedomí si hovoríme: A nie je to azda nezdravý  fanatizmus «dať za niečo život»? My, ktorí sme v toľkých veciach takí neistí, kde by sme vzali istotu pre niečo také? Či azda dať takto život má byť skutočne naším ideálom?

3. Druhé čítanie, to z listu sv. Pavla, nás tak trochu viac uspokojuje. Sv. Pavol radí obyvateľom Solúna modliť sa za to, aby sme boli oslobodení od zvrátených a zlých ľudí, aby nás ochránil od Zlého. Nepočujeme tu teda dajakú fanatickú radu, aby sme len pokorne prijímali zlo okolo nás, ba aby sme ho ešte aj vyhľadávali v úsilí priniesť obetu života za svoju vieru. To nás teší, tu sa cítime už tak viac doma a vieme sa veľmi horlivo modliť za to, aby nás všetko zlé obišlo. K tomu nás ani netreba veľmi povzbudzovať.

4. Evanjelium nás uvádza do inej atmosféry, tu sa hovorí o večnom živote bez nejakých nárokov svedčiť o tom obetou vlastného života. Za Ježišom prichádzajú saduceji, inak «veriaci» ľudia, členovia vyvoleného národa, ktorí však neveria v zmŕtvychvstanie a v posmrtný život. Jednoducho túto skutočnosť vylúčili zo svojho kréda. Veď, podľa nich, veriť sa dá aj tak. A pre potvrdenie svojho presvedčenia vyťahujú na učiteľa z Galileji svoj za vlasy pritiahnutý príbeh o siedmich bratoch, ktorí jeden za druhým zomierali popri tej istej žene (až by sme pomali začali podozrievať tú ženu, však?). Napokon ukončia svoje rozprávanie otázkou nad «veľkým » problémom: Koho bude tá žena vo večnom živote, budú ju tam mať všetci siedmi?

5. Saduceji poplatný svojej dobe (žena je vlastníctvo) a svojim predstavám o posmrtnom živote (ako priame pokračovanie v tom, čo žijeme tu) skúšajú Ježiša, ako im odpovie. Ježiš odpovedá priamo: ponajprv posmrtný život človeka nebude založený na úplne presnom pokračovaní toho, čo sme žili tu. A po druhé: oproti ľudskej a za vlasy pritiahnutej logike svojich oponentov Ježiš im predstavuje logiku konkrétneho biblického textu, veľmi autoritatívneho, nakoľko je z kníh Zákona. Dôvodí im našimi slovami asi takto: ak tvrdíte, že veríte v Boha svojich otcov a neveríte v život človeka po smrti, ako vysvetlíte, že Boh sa pri zjavení sa Mojžišovi  nazýva Bohom Abraháma, Izáka a Jakuba, keď títo, podľa ľudských kritérií sú už dávno mŕtvi. Ak sú mŕtvi a nežijú tak Boh sa označil ako Boh mŕtvych? A to zaiste nebolo také ľahké pripustiť.

6. Sme radi, že na svete nechýbali hrdinovia, ktorí pre vernosť a lásku k Bohu dali všetko a vytrpeli aj muky. Na druhej strane vieme, že to v takejto extrémnej forme ani prakticky ani teoreticky nie je cesta predpísaná pre všetkých. Kresťania majú možnosť a aj to robili a robia, uniknúť pred prenasledovaním. To však neprotirečí skutočnosti, že sme povolaní vždy a všade postaviť vieru na prvé miesto a ani náš vlastný život – tento pozemský, nemôže byť viac ako naša viera a spojenie s Bohom.

7. Provokácia čítaní tejto nedele môže pozostávať v tomto: Aká je naša viera v zmŕtvychvstanie a vo večný život, azda ešte presnejšie: K čomu nám dáva silu? Extrémny príklad, či už ten z knihy Machabejcov, alebo toľkých iných mučeníkov kresťanských dejín nám to živo pripomínajú: Ty naozaj veríš v posmrtný život a vieš z toho čerpať silu pre víťazstvo alebo je to pre teba len vzdialená teória? Podobáme sa azda viac na teoretických špekulantov, ktorí sa síce nevyčlenili spomedzi veriacich, ale utvárajú si svoj vlastný systém viery, ako Saduceji.  Ježiš nám však hovorí, že takáto viera je nekompletná a aj nelogická. Naša viera bez silnej viery v budúci život stráca svoju podstatu.

A napokon môžeme myslieť na veriacich kresťanov v Iraku a v Indii, pre ktorých otázky prvého čítania skutočne prestali byť nejakou teóriou.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: