Sviatok všetkých svätých

Tento sviatok je aj príležitosťou hovoriť o svätosti, ktorá sa v takých najrozličnejších formách prejavila v Cirkvi.

Existujú svätí sympatickí i menej sympatickí … položili ste si niekedy otázku prečo je to tak?

Odpoveď je v celkom jednoduchá. Svätci sú deti svojej doby, svojho svete, presvedčenia, ktoré vládne v spoločnosti. Kresťanstvo bolo dlhé časy pod vplyvom presvedčenia, že človek, pozostávajúci z niečoho materiálneho, teda tela, a niečoho duchovného teda duše, žije prakticky určitý rozpor. Telo brzdí duchovné veci. Preto sa všetko sústredilo na to, že sa treba v živote rozhodnúť pre to dôležitejšie. A to bola duša. Preto bolo treba bojovať proti telu, potlačiť ho, aby sa mohlo to duchovné žiariť.

Zaiste, odkedy v spoločnosti prevládla nová myšlienka, ktorá pripustila priaznivejšiu perspektívu vzťahu medzi telom a dušou, medzi duchovným a materiálnym, starý spôsob svätosti sa pomaly opúšťal a hľadal sa nový. Na počiatku moderných čias, môžeme nájsť troch priakopníkov modernej duchovnosti: sv. Filip Neri, sv. František Saleský a sv. Vincent z Paoly. Ten prvý povedal, že svätosť a radosť môžu ísť pospolu, ten druhý poukázal na to, že opravdivý humanizmus v rovnováhe tela a duše môže byť dobrou cestou k svätosti a ten tretí povedal, že úsilie o svätosť je radikálna služba chudobným a opusteným. Takto sa začala formovať nová tvár svätosti v Cirkvi.

Samozrejme niektorí moderní ľudia, najmä myslitelia, filozofi a vedci, poriadne znenávideli antický model svätosti a poukazovali naň ako na príklad spiatočníctva Cirkvi, ako propagačný obraz protikresťanskej propagandy.

Odhliadnuc od toho všetkého, myslím si, že je potrebné vedieť sa s úctou pozrieť aj na antické úsilie o svätosť, aj keď samozrejme už nenasledujeme jeho formy. Tí ľudia však dali Bohu všetko a tá svätosť dokázala pritiahnuť skutočne mnohých, aby zanechali cestu telesnosti, ba až zverstva, ktoré v tej spoločnosti nezriedka vládlo. Rozhodne sa nemusíme hanbiť za to, že sme mali pustovníkov, radikálnych kresťanov, ktorí vo svojej dobe a svojim spôsobom, tak ako vedeli a vládali dali Bohu naozaj všetko. Alebo sa azda jedná len o to, že sa im vysmievame, lebo sami nie sme už schopní urobiť niečo radikálne a večne sa vyhovárame na to, že svet je dnes taký a my «musíme» žiť tak ako žijeme?

Svätosť antická, svätosť moderná, predsa však svätosť má svoj základ, niečo, čo všetkých svätých spája. Ja si netrúfam povedať nejakú definíciu svätosti, ale možno nám pomôže, keď si niečo povieme aspoň vo forme «aj»

Svätosť je

aj odvaha byť sebou samým, zodpovedným pred Bohom a neskrývajúcim sa večne za výhovorku, že ja na to nemám

aj láska k svetu, ktorý potrebuje počuť evanjelium a láska k bratom a sestrám, ktorí nevládzu žiť svoju vieru

aj jednoduché a skromné úsilie byť malým znamením (lebo znamenie k svojej dôležitosti nepotrebuje byť veľké, sú iné veci, ktoré ho robia dôležitým)

a aj všeličo iné

Pekný sviatok svätých v nádeji, že sa k nim pridáme už tu na zemi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: