Slovo sa stalo telom Jn 1,14

Posted in Evanjelium podľa Jána on 27/04/2017 by mojblogpag65

A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.

Tento jednoduchý verš je stredom celého prológu a zároveň stredom kresťanského zjavenia. Tu sa spája nebo so zemou, večné a duchovné s pozemským a pominuteľným. Logos, večné, duchovné slovo. Stáva sa telom. Hebrejské slovo basar a grécke slovo sarx označujú konkrétnosť tela, doslova mäso. Telo, ktoré môže byť aj krásne, ale je pominuteľné, podliehajúce skaze. Tak ako to spája vo svojich výrokoch Izaiáš: Volaj: “Každé telo je ako tráva a všetka jeho krása ako poľný kvet: Tráva uschne, kvet zvädne, lebo ho ovial Pánov dych. … , ale slovo nášho Boha trvá naveky.” (Iz 40,6-7)

Izaiáš hovorí: Ste telo a uvedomte si, že len slovo trvá naveky. Evanjelista Ján prináša radostnú zvesť, ktorá odvážne hovorí: Večné Slovo sa stalo smrteľným pominuteľným telom.

Izaiáša hovorí: Božie slovo prichádza ako dážď a sneh, opojí zem, ktorá vydá úrodu a vracia sa späť (porov. Iz 55). Evanjelista Ján zase hovorí: Slovo ide prebývať medzi nami. Doslova: postaví si medzi nami stan. Je to prebývanie chudobné, provizórne, naznačuje, že Slovo sa chce hýbať, ísť na nové miesta, putovať. Tak ako kedysi Boh prebýval v stane stretnutia medzi svojím putujúcim ľudom, (Exodus) alebo ako Božia múdrosť, ktorá dostala tento rozkaz: Vtedy Stvoriteľ vesmíru dal mi rozkaz, ten, ktorý ma stvoril, určil miesto pre môj stan. Povedal mi: “Usaď sa u Božieho ľudu, vezmi si dedičstvo vo vyvolenom národe!” (Sir 24,8)

tenda

Pane, ako často vyslovujeme tieto slová a ako málo si uvedomujeme, koľko je v nich tajomstva, zjavenia a pre mnohých múdrych aj pohoršenia.  Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno … tým, čo sa narodili z Boha ( porov. Jn 1,12-13)

Ty Slovo, ktoré si sa stalo telom, nezabúdaj na nás svojich bratov a ďakujeme ti, že prišiel a posvätil to telo, ktoré podlieha skaze, ale vo svetle tvojho príchodu to už vidíme celkom inak.

2. veľkonočná nedeľa

Posted in Rôzne on 22/04/2017 by mojblogpag65

2. veľkonočná nedeľa sa stala slávnosťou Božieho milosrdenstva. Sv. Faustína píše viac krát, že sám Ježiš, ktorý sa jej zjavoval, si želal práve túto nedeľu. A skutočne, aj liturgické čítania sú veľmi priliehavé. Liturgicky sa táto slávnosť začala sláviť v Krakovskej diecéze v roku 1985, postupne ju prebrali všetky poľské diecézy. 5. mája roku 2000 ju sv. Ján Pavol II. ustanovil ako slávnosť pre celú Cirkev.

Komu odpustíte … komu zadržíte

spoveď

Spoveď ako stretnutie, prijatie, príležitosť rásť.

Jeden z dôležitých aspektov Božieho milosrdenstva je odpúšťanie hriechov. Synoptici (Mk, Mt, Lk) nám približujú udalosť, v ktorej Ježiš odpustil  ochrnutému hriechy, čo sa následne stalo predmetom polemiky. Farizeji a zákonníci nepochybovali, že Boh odpúšťa hriechy, nevedeli však prijať skutočnosť, že by sa to mohlo uskutočňovať takým konkrétnym spôsobom tu na zemi.

 

Ježiš odovzdáva moc odpúšťať hriechy, čo však tak trochu zaráža, aj moc zadržať, neodpustiť. Nie je to protirečenie Božieho milosrdenstva? Za akých podmienok sa môže stať, že Kristov mandát odpúšťať nadobudne podobu neodpustenia?

V prvom rade vidíme na viacerých miestach evanjelia Ježišove neúspechy. V Nazarete Ježiš nemohol urobiť veľa zázrakov, lebo tomu prekážala nevera jeho poslucháčov. (Mk 5,5) Ježiš plače nad Jeruzalemom, ktorý nepochopil čas svojej návštevy (Lk 19,41), nemôže uzdraviť slepých, ktorí o sebe tvrdia, že vidia (Jn 9,41). Zástupca Krista nemôže byť zlým lekárom, ktorý dáva falošnú nádej chorému, nemôže byť nezodpovedným automechanikom, ktorý ponechá auto v zlom nebezpečnom technickom stave. Žiaľ je množstvo ľudí, ktorí by chceli, aby im lekár nedal bolestivú kúru, a tých, ktorí si myslia, že na tom nedobre pripravenom aute predsa len dajako prejdú. Ale pravda je pravda a tá nás nepustí. Milosrdenstvo, ktoré odhliada od pravdy nie je pravým milosrdenstvom, naopak, je nebezpečnou karikatúrou milosrdenstva.

Spovedník posudzuje stav svedomia, dispozície, ktoré človeka vedú, jeho vieru a poznanie, jeho ochotu a možnosti začať cestu zmeny. A niekedy môže nájsť ľudí, ktorí potrebujú počuť, že ich dispozície nie sú ešte dobré. Jeho úlohou je urobiť všetko preto, aby našiel zrniečko ochoty, nádeje, otvorenosti. Ak nie, vtedy s ľútosťou a dobrotou musí prepustiť hriešnika, ubezpečí ho o svojej modlitbe, ponúkne mu iné stretnutia, len aby dozrel a dospel k pravde. Krásne to vyjadruje pápež František: Preto bez toho, aby sme čokoľvek uberali ideálu evanjelia, treba s milosrdenstvom a trpezlivosťou sprevádzať rozličné štádiá rastu osôb, ktoré deň po dni postupne napredujú. Kňazom pripomínam, že spovednica nesmie byť mučiarňou, ale miestom milosrdenstva Pána, ktorý nás povzbudzuje, aby sme robili všetko dobré, čo je v našich silách. Malý krôčik uprostred ľudských ohraničení môže byť Bohu vzácnejší než navonok bezchybný život človeka, ktorý svoje dni trávi bez toho, aby musel čeliť vážnym ťažkostiam. (EG 44)

Rozjímajúc o Božom milosrdenstve spomeňme si dnes na tých, ktorí vysluhujú Božiu odpúšťajúcu lásku. Aby to nerobili mechanicky. Aby to nerobili ako sudcovia. Aby nefalšovali Božie milosrdenstvo. Aby ho pomohli ľuďom zažiť.

Jn 1,3-4

Posted in Evanjelium podľa Jána on 20/04/2017 by mojblogpag65

11T08__25012.1332204645.1280.1280

Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.

Jn 1,3-4

Ak všetko povstalo skrze teba, Večné Slovo, Ježiš Kristus, tak potom náš život sa dá viesť tak, že ťa vidíme vo všetkom. Svet okolo nás, ľudské osudy i dejiny, naše úsilia, naša láska a vernosť i bolesti zrady a sklamania – to všetko môže patriť tebe.

V radostnej zvesti evanjelia, zrodení vodou krstu ťa poznávame. V tebe je večnosť, v tebe je život. Ty si prišiel, pracoval si, ohlasoval si, stretol si sa s láskou i žiarlivosťou, ukázal si cestu pravdy a milosrdenstva. Poznať teba je naše svetlo, to je svetlo pre každého človeka.

Pomôž nám, aby sme ťa objavovali vo všetkom, čím žijeme, v našich radostiach i úzkostiach, v námahách i v oddychu a zvlášť nám pokrsteným pomôž, aby sme dôstojne odovzdávali svetlo, ktorým ty žiariš. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. (Mt 5,14-16)

Čítať ďalej

Jn 1,1

Posted in Evanjelium podľa Jána on 18/04/2017 by mojblogpag65

NA «POČIATKU» BOLO «SLOVO».

Ďakujeme Ti Bože, že nám zjavuješ veľkú pravdu: skôr ako bol svet, skôr ako čokoľvek jestvovalo, ty si bol so svojím Slovom. Ono bolo prv než všetko a nikdy nebolo stvorené. Je to slovo večné, ako ty sám si večný. Ty a to Slovo ste jedno. Toto slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Apoštoli ho spoznali ako Ježiša z Nazareta, syna Márie. Jeho otcom bol pred ľudským zákonom Jozef, tesár.

Z tohto poznania si uvedomujeme tvoju veľkú lásku k nám. My vieme, že si večný a nedosiahnuteľný, ale tiež vieme, že všetko si urobil z lásky k nám a poslal si na svet aj svoje Slovo. Nie všetci ľudia to vedia. Ale ty chceš, aby všetci vedeli, že tvoje Slovo, ktoré sa stalo telom, tu bolo a s nami zostalo, že chce byť s každým človekom, ktorého dosiahne. To tvoje Slovo nám povedalo veľa o tebe i o nás a našej budúcnosti a … mali by sme mať toho radosť. Odpusť nám, keď ju nemáme, odpusť nám, že tak málo chápeme. Je to aj preto, že tak málo čítame tvoje slovo, že sa ním necháme tak málo prenikať.

Byť kresťanom je výsada veľkého poznania, ktoré sme dostali. Nesmieme žiť, akoby sme nevedeli, čo večný Boh urobil pre tento svet.

Čítať ďalej

Kristus v Jánovom evanjeliu

Posted in Evanjelium podľa Jána on 16/04/2017 by mojblogpag65

re dell'universo

Evanjelista usporiadal svoj spis odlišným spôsobom ako Marek, Matúš a Lukáš. Jeho text môžeme rozdeliť do veľkých celkov, popri ktorých sú doplnené rôzne iné vzácne údaje. Pre začiatok je dobré zapamätať si najvýraznejšie state a obrazy podľa jednotlivých kapitol

  1. Prológ – Kristus Božie slovo, ktoré sa stalo telom, Ján krstiteľ prehlasuje: Ježiš je  Boží baránok
  2. Svadba v Káne – Kristus Ženích novej zmluvy
  3. Rozhovor s Nikodémom –  Ježiš Jednorodený Boží Syn, bude vyzdvihnutý
  4. Rozhovor so Samaritánkou – Ježiš Mesiáš a Spasiteľ, darca živej vody
  5. Uzdravenie 38 rokov chorého pri rybníku Betsata – Ježiš rovný Otcovi
  6. Rozmnoženie chlebov a eucharistická reč – Ježiš Chlieb života
  7. Diskusie v Jeruzaleme – Ježiš Mesiáš a darca Ducha
  8. Milosrdný voči cudzoložnej žene a prehlasuje sa svetlom sveta
  9. Uzdravenie slepého od narodenia – Ježiš je svetlo sveta
  10. Podobenstvo o Dobrom pastierovi – Ježiš je dobrý pastier a druhý spor o jeho rovnosti s Bohom
  11. Vzkriesenie Lazára – Ježiš je vzkriesenie a život
  12. Pomazanie Ježišovo v Betánii – vstup do Jeruzalema. Ježiš Syn Dávidov, kráľ Izraela, Syn človeka, ktorý bude vyzdvihnutý

1317. kapitola: Ježiš umýva apoštolom nohy a nasleduje veľký Ježišov príhovor. Nachádzame tu veľké Ježišove obrazy: Ježiš Boží sluha oblečený do zástery, Cesta-Pravda – Život, Pravý vinič, Veľkňaz v modlitbe

18-19. kapitola: Ježiš je židovský kráľ a Boží Syn. On napĺňa slová Písma, (o odev vojaci hádžu lós: Žalm 22; kosť mu nebude zlomená ako veľkonočnému Baránkovi Ex 12,46; uvidia koho prebodli Zach 12,10)

20-21. kapitola: stretnutia so zmŕtvychvstalým označujú Ježiša titulom Pán (Mária Magdaléna: odniesli Pána z hrobu; učeníci: videli sme Pána; Tomáš: Pán môj  a Boh môj; učeníci na rybolove: je to Pán. Jánovo evanjelium je v súlade s tým, čo aj ostatní píšu:

toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom, aj Mesiášom.” Sk 2,46

aby každý jazyk vyznával: “Ježiš Kristus je Pán!” na slávu Boha Otca Flp 2,11

Čítať ďalej

Strach a radosť

Posted in Nedele a sviatky on 15/04/2017 by mojblogpag65

Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: ‚Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.‘ Hľa, povedal som vám to.“ Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ peter_von_cornelius_006_le_tre_marie_al_sepolcro

Tri ženy pri hrobe nám hovoria veľa o kresťanstve.

  1. V našej viere nikto nikdy nevie komu sa dostane prvého miesta. Tu zrazu ženy sú prvé pri hrobe a prvé vidia odvalený kameň a komunikujú s anjelmi. Popri Ježišovi ich spomenul len Lukáš, a tu zrazu. Najväčšie tajomstvo našej viery a ony sú tam prvé. To, čo je pred svetom bez hodnoty, to si zvolil Boh. Ženy nemali právo svedčiť na židovskom súde. A práve ony sú prvé, ktorým je zverené svedectvo.
  2. Naša viera je postavená na prekvapení. Nie je to len náuka Učiteľa z Nazareta, ktorú sme prijali. Vstal, niet ho tu. Prekvapil všetkých

Tak mi prepáčte, že vám nepíšem nejaké vzletné a oslavné myšlienky. Mám radosť, ale aj strach. Hrob je prázdny. Prepáčte musím to ísť všetko preveriť. A porozmýšľať o tom, čo to všetko znamená. Keď zistím niečo viac, ozvem sa opäť.

28 nedeľa v období cez rok

Posted in Nedele a sviatky on 13/10/2012 by mojblogpag65

1. Ak prvé čítanie hovorí o dôležitosti múdrosti, tak evanjelium zase poukazuje na novú múdrosť, ktorá sa ukazuje pri Ježišovi.

2. Kráľ Šalamún, ako vieme z biblického rozprávania, «mal múdrosť» pýtať si «múdrosť» a nie niečo iné. Vidíme tu teda, že aj v našom kresťanskom živote je potrebné sa vedieť zastaviť a zamyslieť sa, za čím sa vlastne tak naháňame, čo potrebujeme alebo si myslíme, že potrebujeme a v konečnom dôsledku, o čo vlastne prosíme Boha. Ale kde máme záruku, že to, o čo prosíme a o čom sme tak presvedčení, že to je práve to, čo najviac potrebujeme, je to najsprávnejšie. Je teda potrebné urobiť v našom uvažovaní ešte jeden krok späť: prosiť si o základnú múdrosť, totiž prosiť si od Boha jeho múdrosť a nezotrvávať tvrdošijne len na tom, čo chceme my. Ak sa teda vložíme do Božích rúk, zrazu zistíme, že všetko, čo prichádza je od neho a budeme schopní radostne a silne prekonať aj skutočnosti a situácie, ktoré by sme za normálnych okolností nevedeli prijať.

3. Evanjeliové rozprávanie môžeme rozdeliť do troch častí, scén. Najprv príchod bohatého mladíka a jeho dialóg s Ježišom, potom Ježišove o nebezpečenstve bohatstva, ktoré udiví učeníkov a napokon Ježišove paradoxné vyhlásenie o bohatstve tých, ktorí opustili všetko.

Smutný pre tie slová odišiel, lebo mal veľký majetok

3.1. Bohatý mladík by mohol byť obrazom dobrého vzorného kresťana – povedali by sme kresťana na úrovni, azda aj na trochu vyššej úrovni. Čo by malo charakterizovať kresťana na dobrej úrovni? To, že nepácha hriechy? Alebo to, že koná takmer stále niečo dobré? Zaiste aj tieto skutočnosti. Ale všimnime si, že v postave tohto bohatého a veľmi čnostného mladíka je ešte jedna dôležitá skutočnosť, ktorá by nemala chýbať kresťanovi, ktorý chce byť na dobrej a vyššej úrovni: totiž hľadanie, neuspokojenie sa s tým, čo som a čo robím, ba ani s tým ako prežívam svoj dobrý život. Hľadám niečo viac. Koľko krát si povieme: ja som dosiahol môj zenit, ja som takýto, ja viac nemôžem, a pod. Mala by byť však istá sila, ktorá nás ženie do konfrontácie: čo máme robiť, čo môžeme robiť viac, lepšie … čo môžeme urobiť, čo tu ešte nebolo? Lebo toto je tak trochu choroba kresťanov: veľmi často sme pasívni, čakáme, že niekto za nás niečo vymyslí … a keď niekto niečo vymyslí, sme veľmi pohotoví ho skritizovať. Nám sa však často nechce vyjsť z našej priemernosti, donútiť sa ku konfrontácii … ak toto nie je v nás tak si odnímme veľmi rýchlo titul dobrého kresťana.

3.2. Mladíkove nadšené hľadanie sa skončilo neúspechom. Nuž, mohol by niekto povedať: «tak bolo mu to treba? Vidíš, lepšie je veľa sa nepýtať a pekne plniť to, čo sa má plniť.» Hej, v uzavretej a obmedzenej logike, máte veľkú pravdu, ale vzhľadom na svet a na ľudstvo, takto uvažujú len egoistickí ľudia, ktorí sa radi skrývajú v tieni a vezú na čierno vo vlakoch, ukrytý na vozoch – však nech iní platia a nech iní poháňajú kone a zoženú im niečo na žranie, nám stačí sa pekne v tichúčku viesť. Túto logiku však treba odhaliť a odstrániť.

3.3. Môžeme byť vďační tejto stránke evanjelia za to, že nám ukazuje realisticky, že Boh chce od nás niečo veľké. Niečo, čo takmer ani nie je v našich silách. Mladík odišiel, my nevieme, či sa niekedy ešte potom vrátil. Jeho odchod však zostáva symbolom skutočnej serióznej požiadavky. V živote, aj v živote viery, sa musíme skutočne konfrontovať s Bohom a musíme vedieť, že keď sme s ním, tak skutočne nejde iba o veľa, ale ide o všetko. Boh môže žiadať všetko, aj to, čo je najviac naše. Vieme, že pri týchto skutočnostiach nám niekedy prechádzajú zimomriavky po chrbte

3.4. Netreba však v tom vidieť jeho krutosť, ale skôr jeho náročnú múdrosť. Ježiš nám to vzápätí, paradoxne všetko vysvetľuje. Ak sa Peter pýta, čo teda znamená všetko opustiť, Ježiš jednoznačne hovorí: tí, čo všetko opustia, budú mať stonásobne viac, a pozor, tu na tomto svete. Všetko to, čo opustili, presne to. V tom je nová múdrosť evanjelia, nová múdrosť života. Opustiť preto, aby sme mohli mať sto násobne viac. Mnohí toto aplikujú na rehoľný život. Opustíš dom a máš sto domov, opustíš bratov a máš ich sto – aspoň teda nateraz to u saleziánov platí tak, keďže je nás 200. Sú však aj menšie rehole – no nikde nie je napísané, že číslo je rozhodujúce, niektorí bratia fakt dajú zabrať aj za desiatich 🙂

Poprosme si teda odvahu konfrontovať sa s Ježišom a ísť napred, nebojme sa toho, čo od nás žiada ale tešme sa z toho, čo nám chce dať – ak pravda budeme mať odvahu dať mu čo žiada. Tam, kdesi je ten dramatický moment. Ale určite nie tragický.