1. Pôstna nedeľa

1. Ponajprv by možno stálo za úvahu, že by sa malo urobiť niečo s popolcovou stredou. Alebo aspoň so začiatkom pôstu. Nie všetci ľudia, ktorí by chceli sa môžu v stredu zúčastniť sv. omše a prijať znak popola. A tak sa pre mnohých stáva prvá pôstna nedeľa začiatkom pôstu, možno by naozaj nebolo až také  zlé aj pri tejto omši udeľovať tento znak tým, ktorí ho nemali možnosť prijať v stredu …

2. Pôstne obdobie nesie v sebe pozvanie k striedmosti, k zriekaniu sa, upriamujeme náš pohľad na Ježišove utrpenie, na to ako Ježiš premohol zlo a hriech a čo ho to stálo. Často obviňujeme kresťanskú minulosť, že to preháňala s formami pôstu a pokánia, ktoré nezriedka zachádzali až do fanatizmu. Vskutku všetci pravoverní učitelia kresťanského duchovného života vždy poukazovali na to, že príliš veľké umŕtvovanie nemusí vždy vyjadrovať lásku, ba naopak môže vzbudzovať aj pýchu a tvrdosť. Základom kresťanstva je láska a nie veľkosť heroického výkonu.

3. Naša súčasná spiritualita, aj pod vplyvom moderného myslenia, podstupuje však druhý extrém. My chceme lásku bez utrpenia, bez zriekania sa, bez námahy. Pôstne obdobie nám však pripomína: opravdivá láska je spojená aj s utrpením, aj so zriekaním sa.

 

Treba dať jasnú odpoveď, ktorá nie je ničím iným ako láskou k Bohu

 

4. V prvom čítaní aj v evanjeliu si skúsme všimnúť jednu skutočnosť. Pokušenie nie je násilie, ani zastrašovanie. Pokušiteľ príjemne rozpráva, dialóguje. To netreba brať len v tom zmysle, že je potrebné prerušiť akýkoľvek dialóg a len sa tvrdo držať svojich zásad. Podčiarkuje to však skutočnosť, že hriech sa rodí v slobode. A znovu opakujeme: nie preto treba zahodiť našu slobodu. Naopaka, trebu ju dať Bohu.  Prví ľudia neboli schopní obhájiť svojho Boha a jeho lásku k nim. Ježiš neuteká z miesta pokušenia, ale neustále obhajuje svojho Boha, chráni jeho majestát. Jasne odpovedá, že byť Božím (synom) to neznamená robiť si zázraky pre seba, ani svojvoľne predpokladať, že Boh musí robiť to, čo si my predstavujeme, ak nás má rád a už vonkoncom nie je prípustné niekomu inému sa klaňať ako jemu jedinému. Pokušenie sa prekonáva vernosťou Bohu za každých okolností a silou «odpovedať» na ponuky, ktoré sa nám predkladajú.

5. Dnešná nedeľa nám teda dáva pred oči «pád» a «povstanie» ľudstva. Pád v Adamovi a povstanie v Kristovi. Dialóg, v ktorom sme neobstáli napravil Ježiš svojou trojitou odpoveďou. Lebo náš život spočíva v tom, či dokážeme stáť na strane nášho Boha, aj keď sme hladní, aj keď necítime bezprostrene jeho pomoc a aj keď by sme mali chuť sa pokloniť niekomu inému a tak získať veľa a hneď.

6. Ježiš vybojoval tento prvý boj – pre seba i pre nás. V čom bola jeho sila? Ako dokázal tak radikálne stáť na strane Božej?  Pripomeňte si teda scénu Ježišovho krstu v Jordáne. Možno porozumiete.

Ak sú vaše odpovede pokušiteľovi také ako moje tak skúste v tomto pôste niečo s tým urobiť, lebo inak neobstojíte

 

About these ads

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.

Join 406 other followers

%d bloggers like this: